Klimatické zmeny: Viac ako teplo! Študenti trpia úzkosťou

Klimatické zmeny: Viac ako teplo! Študenti trpia úzkosťou

Klimatické zmeny sú v dnešnom svete témou, ktorá sa vám zrejme nezdá nová. Nedávno publikovaný článok od Hamburg.de ukazuje, že dôsledky globálneho otepľovania predstavujú veľkú záťaž nielen pre prírodu, ale aj pre naše zdravie. Zmenou klímy trpí najmä duševné zdravie. Ukazujú to aj alarmujúce výsledky prieskumu Hamburg University of Applied Sciences (HAW), podľa ktorého takmer polovica študentov trpí strachom súvisiacim s klímou.

Klimatické zmeny spôsobujú intenzívnejšie horúčavy a častejšie extrémne zrážky, ktoré nielen menia počasie, ale priamo ovplyvňujú aj našu psychiku. Tieto extrémne prejavy počasia, ako sú povodne a suchá, spôsobujú mnohým ľuďom obrovský psychický stres. Štúdia „Climate Change and Student Health“ (KLIM MENT) ukazuje, že každodenný stresujúci život na mnohých univerzitách zhoršuje aj neustála konfrontácia s následkami klimatických zmien.

Psychický stres spôsobený extrémami

Čo nás však skutočne trápi? nahlas PMC Klimatické zmeny môžu viesť k nárastu duševných chorôb, ako sú depresia a úzkostné poruchy. Objavujú sa nové syndrómy, ako je klimatická úzkosť alebo solastalgia. Solastalgia opisuje pocit smútku za strateným životným priestorom a postihuje najmä ľudí, ktorí zažívajú zmeny vo svojom známom prostredí. Priamym dôsledkom sú emocionálne reakcie ako bezmocnosť, ktoré sú spúšťané neustálou hrozbou prírodných katastrof.

Účinky sú často drastické. Napríklad vlny horúčav nevedú len k fyzickým zdravotným rizikám, ale môžu dokonca zvýšiť sklon k násiliu a samovrážd. Mnohí pociťujú príznaky posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) po extrémnych poveternostných udalostiach, ako je hurikán Katrina. Tlak na duševné zdravie ďalej zvyšujú predpovedané ekonomické krízy, nedostatok potravín a migrácia, ktoré tieto zmeny často sprevádzajú.

Zdroje do budúcnosti

Ako sa tomu dá brániť? Odborníci odporúčajú posilniť preventívne opatrenia v psychiatrickej starostlivosti. Federálna agentúra pre životné prostredie poukazuje na to, že nie všetci ľudia sú rovnako postihnutí psychickými dôsledkami. Je preto dôležité identifikovať rizikové skupiny a vytvárať vhodné ponuky. Psychiatrický výcvik a ďalšie vzdelávanie sa musí rozšíriť aj o poznatky o klimatických zmenách a ich zdravotných dôsledkoch.

Ďalším krokom správnym smerom by mohlo byť zameranie sa na klimatické opatrenia v psychiatrickej starostlivosti. Nemecká spoločnosť pre psychiatriu a psychoterapiu (DGPPN) sa napríklad zaviazala k klimatickej neutralite do roku 2030 a vyzýva na prispôsobenie sa výzvam zmeny klímy.

23. júna 2025 budú výsledky štúdie HAW prezentované v rámci online podujatia od 10:00 do 12:00 hod. Registrácia je už možná. Od 1. júla 2025 bude publikovaný podrobný článok o štúdii HAW na tému „Science made in Hamburg“.

Sledujte tieto témy, pretože zmena klímy nie je len environmentálnym, ale aj zdravotným problémom celej spoločnosti – a všetci sme povolaní na tom pracovať!