Merzove plány na dlhšie pracovné dni: väčšina Nemcov je proti!

Merzove plány na dlhšie pracovné dni: väčšina Nemcov je proti!

V Nemecku vyvoláva debata o dlhšom pracovnom čase veľa kontroverzií. Kancelár Friedrich Merz oznámil plán zrušiť klasickú osemhodinovú pracovnú dobu a namiesto toho zaviesť maximálny týždenný pracovný čas. Väčšina obyvateľov však podľa Merkura túto reformu odmieta. Kým firmy a združenia tento prístup podporujú, odbory a zamestnanci sú skeptickí.

Návrh prichádza v čase, keď si nemecká ekonomika, ktorá bola v roku 2024 v recesii, vyžaduje väčšiu flexibilitu a produktivitu. Merz zdôrazňuje, že na prekonanie ekonomických výziev je potrebná „viac slobody, viac stimulov pre angažovanosť“. Objavujú sa aj výzvy na zrušenie štátneho sviatku, aby sa vytvoril ďalší pracovný deň. Odborníci upozorňujú, že v medzinárodnom porovnaní je priemerný týždenný pracovný čas v Nemecku bez práce na čiastočný úväzok 40,2 hodiny, čo je podľa Deutschlandfunk o niečo viac ako priemer EÚ 37,1 hodiny.

Reakcie obyvateľstva

Prieskumy ukazujú jasný obraz: približne 73 percent zamestnancov je proti myšlienke neobmedzeného denného pracovného času. Napriek tomu by 33 percent zamestnancov na čiastočný úväzok bolo ochotných zvýšiť počet odpracovaných hodín, ak by za to bol pripravený bonus. A 45 percent zamestnancov na plný úväzok by si vedelo predstaviť aj prácu nadčas výmenou za nezdaniteľné bonusy. To pridáva diskusii ďalšiu váhu.

Nadácia Hansa Böcklera však upozorňuje, že prechod na dlhšie pracovné dni môže predstavovať nielen zdravotné riziká, ale môže zvýšiť aj tlak na rodiny. Obavy o duševné zdravie pracovníkov nie sú neopodstatnené. Duševné choroby sa za posledné desaťročie zvýšili takmer o 50 percent a mnohé spoločnosti majú problém ponúknuť vhodné opatrenia na zvládanie stresu. Podľa MediSinn len približne 40 percent spoločností ponúka zodpovedajúce programy.

Úloha bezpečnosti práce

Dôležitú úlohu v tejto diskusii zohráva zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý sa zameriava na bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Len asi 50 percent spoločností však vykonáva psychologické hodnotenie rizík, aj keď je to nevyhnutné pre komplexnú bezpečnosť práce. Odborníci varujú pred dôsledkami neadekvátnych opatrení: pracovné úrazy a zdravotné problémy spôsobujú firmám nielen absenciu, ale aj vysoké náklady.

Jedno je isté: diskusia o pracovnom čase a zdraví zamestnancov nás bude znepokojovať aj naďalej. Otázkou zostáva, ako zosúladiť potrebné úpravy a ochranu zamestnancov bez toho, aby boli ohrozené „dobré časy“ v každodennej práci.