Cirkvi v prechode: prečo ich stále potrebujeme? Prednáška v Paderborne!

Cirkvi v prechode: prečo ich stále potrebujeme? Prednáška v Paderborne!

V Paderborne sa 3. novembra 2025 chystá vzrušujúca udalosť: Tretia prednáška Pondelkovej akadémie, ktorá sa zaoberá otázkou: „Prečo stále potrebujeme cirkev – a prečo ju už nepotrebujeme?“ Podujatie sľubuje osvetliť rôzne pohľady na úlohu cirkvi v našej pluralitnej spoločnosti. Diskusia prebieha v dialógu medzi Dr. teol. Udo Markus Bentz, ktorý sa v roku 2024 stane arcibiskupom Paderbornu, a Dr. teol. Daniel Deckers, vedúci oddelenia „Súčasnosť“ Frankfurter Allgemeine Zeitung. Celé to moderuje prof. Dr. Aaron Langenfeld, rektor Paderbornskej teologickej fakulty – skutočný tím snov pre tému, ktorá je aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým, ako Arcidiecéza Paderborn správy.

Pre mnohých už kostol nie je neoddeliteľnou súčasťou ich života. Čoraz viac ľudí sa rozhoduje nezaviazať sa k náboženským spoločenstvám na celý život. Podľa súčasných diagnostikov dochádza k bezprecedentnej miere individualizácie, vďaka ktorej je členstvo v cirkvi osobnou voľbou. V globalizovanom svete sú názory na úlohu náboženstva rozdelené, ale výzva viesť spoločnosť ako celok zostáva hlavnou úlohou, ktorá bola tiež historicky označovaná ako podobne náročná, napríklad pri vytváraní nových vlád, ako napríklad *Junta Provisional Gubernativa* v minulosti, ako uvádza Wikipedia.

Zmena v náboženských praktikách

Premeny náboženstiev v posledných desaťročiach sú nezameniteľné. Ľudia sa už neviažu na konkrétne náboženské spoločenstvo na základe tradície alebo pôvodu, ale rozhodujú sa individuálne. Táto individualizácia je sprevádzaná aj oslobodením sa od klerikálneho paternalizmu. Tento vývoj podčiarkuje Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie, ktorá zdôrazňuje, že 1,1 miliardy ľudí na celom svete nepatrí k náboženskej komunite. Tento trend možno pozorovať aj v Nemecku, kde národné cirkvi čoraz viac strácajú členov. Len rímskokatolícka cirkev stratila od roku 1990 vyše 3,5 milióna členov a evanjelická cirkev v Nemecku vyše 5 miliónov. Krsty a opätovný vstup sú zároveň podľa analýzy bpb často výrazne vyššie ako odchody.

Ďalším bodom, ktorým by sa mohla pondelková akadémia zaoberať, je úloha náboženstva vo vzdelávaní a diakonii, ktorá zostáva silná aj napriek klesajúcemu počtu členov cirkví. Členovia cirkvi sú neúmerne zastúpení aj v politike, čo ukazuje, že náboženstvo má stále vplyv. Sú však ľahko vnímaní ako monopolisti, pretože spoločnosť sa stáva čoraz pluralitnejšou a nové náboženské prístupy, ako napríklad megacirkev v USA, ponúkajú individualizovanú zbožnosť s osobným nachádzaním zmyslu v centre.

Dôležitosť dialógu a reflexie

Pondelková akadémia sa chápe nielen ako podujatie na vedenie dialógu, ale aj ako platforma na zamyslenie sa nad úlohou cirkvi v meniacej sa spoločnosti. Hlasy, ktoré sa tu zhromaždili, majú pomôcť nájsť nové spôsoby praktizovania náboženstva a pýtať sa, ako sa k sebe správame ako spoločnosť – čo je zásadná otázka najmä v časoch rastúceho individualizmu a tlaku na mladých ľudí, aby sa v živote uberali jasným smerom.

Celkovo má prednáška veľký potenciál poskytnúť námet na zamyslenie a vysporiadať sa so súčasnou situáciou v cirkvách a spoločnosti. Diskusia je dôležitá nielen pre členov cirkvi, ale pre každého, kto sa zaoberá vývojom našej spoločnosti a úlohou náboženstva v nej.