Bezmocnosť Európy na Blízkom východe: Trumpovi chýba jasný odkaz!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Americký prezident Trump kritizuje vplyv Európy na Blízkom východe. Článok poukazuje na aktuálny vývoj a pozíciu EÚ.

US-Präsident Trump kritisiert den Einfluss Europas im Nahen Osten. Der Artikel beleuchtet aktuelle Entwicklungen und die EU-Position.
Americký prezident Trump kritizuje vplyv Európy na Blízkom východe. Článok poukazuje na aktuálny vývoj a pozíciu EÚ.

Bezmocnosť Európy na Blízkom východe: Trumpovi chýba jasný odkaz!

Konflikt na Blízkom východe zostáva ústrednou témou medzinárodných vzťahov, najmä pre Európu, ktorá v tejto zložitej situácii len ťažko získava vplyv. Americký prezident Donald Trump sa v piatok ostro vyjadril k nedávnym ženevským rozhovorom medzi európskymi ministrami zahraničných vecí a ich iránskymi partnermi, ktoré podľa neho „nedosiahli nič“. Trump dáva najavo, že Irán nechce komunikovať s Európou, ale len s USA. Keďže prípravy na možné nálety USA na iránske jadrové zariadenia sú v plnom prúde, diplomatická úloha Európy v tejto záležitosti je opäť spochybňovaná. Podľa Jana Techaua z Eurasia Group nemá Európa v diplomacii Blízkeho východu takmer žiadny význam a Izrael a USA ju nekonzultujú.

Situácia je o to komplikovanejšia, že EÚ sa v minulosti snažila postaviť sa do pozície sprostredkovateľa jadrového konfliktu s Iránom. Toto úsilie sa začalo spoločným komplexným akčným plánom (JCPOA), ale od odchodu USA v roku 2018 a neúspešného platobného mechanizmu INSTEX Európa výrazne stratila vplyv. Nedávny vývoj, vrátane vojny, ktorá sa začala 13. júna 2025, tiež jasne ukazuje, že Európa nie je hybnou silou ani sprostredkovateľom súčasnej krízy.

Rozdiely v rámci EÚ

Ministri zahraničných vecí EÚ sú pod tlakom, aby začali rýchle rokovania vzhľadom na eskaláciu v Iráne. V rámci Únie však existujú značné rozdiely. Krajiny ako Poľsko a Maďarsko sú proizraelské, zatiaľ čo iné, ako Írsko a Španielsko, sú kritické voči izraelskej vláde. Jednotná zahraničná politika, ktorá zohľadňuje rozdielne názory členských krajín, je v súčasnosti v nedohľadne. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas zdôrazňuje potrebu diplomacie pri riešení iránskeho jadrového programu, zatiaľ čo analytici ako Techau poukazujú na nesprávne interpretácie EÚ v minulosti, ktoré viedli k nesprávnemu posúdeniu hrozby, ktorú predstavuje Irán s jadrovými zbraňami.

Ekonomické dôsledky môžu byť značné. Vyššie ceny ropy a možné blokády v strategicky dôležitom Hormuzskom prielive sa uvádzajú ako potenciálna záťaž pre európske hospodárstvo. Napriek týmto výzvam by sa EÚ mohla pokúsiť znovu získať pôdu pod nohami v regionálnom dialógu s Iránom a jeho arabskými susedmi prostredníctvom ekonomických stimulov a diplomatickej podpory na zmiernenie napätia.

Aspekty ľudských práv

Ako sa situácia vyvíja, situácia v oblasti ľudských práv v Iráne sa stáva ďalším kritickým bodom. EÚ sa opakovane vyslovila proti násilnému potlačeniu protestov v Iráne, najmä po smrti Mahsu Aminiho v septembri 2022. Napriek problémom je vysoká predstaviteľka EÚ naďalej odhodlaná presadzovať jadrovú dohodu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní. ESVČ koordinuje vzťahy s Iránom, aj keď EÚ v súčasnosti nemá v krajine vlastnú delegáciu.

Ako pokračujú diskusie o diplomatických riešeniach, vplyv americkej zahraničnej politiky na európsku stratégiu je čoraz zreteľnejší. V tejto oblasti napätia Ursula von der Leyenová vyzýva na dodržiavanie medzinárodného práva a diplomatické riešenie konfliktu. Aj keď ministri zahraničných vecí EÚ diskutujú o situácii zhodne, spoločná línia často zlyhá v dôsledku vnútropolitických okolností a rozdielnych záujmov členských štátov. Na ďalšie kroky EÚ sa ešte len čaká, keďže tlak zo súčasného vývoja bezpečnostnej politiky sa zvyšuje.