Jadrová budúcnosť Európy: Nové stratégie proti hrozbe Ruska!

Jadrová budúcnosť Európy: Nové stratégie proti hrozbe Ruska!

Krajinu bezpečnostnej politiky Európy v súčasnosti formujú dva extrovertné šoky. Po prvé, veľký útok Ruska na Ukrajinu v roku 2022 drasticky zmenil vnímanie hrozby Európanov. NATO dokázalo ochrániť svojich členov prostredníctvom dôveryhodného jadrového odstrašujúceho prostriedku a zároveň zabrániť scenáru vojenskej eskalácie. To opäť ukazuje, že jadrové zbrane ponúkajú ochranu aj Rusku, keďže západné štáty vylúčili priamu vojenskú účasť na Ukrajine. Ako uvádza Internationalepolitik, druhý šok prišiel v roku 2025 s Trumpovou administratívou, ktorá vnímala Európu menej ako partnera a čoraz viac ako strategického disruptora. Viceprezident JD Vance dokonca označil Európanov za ideologických protivníkov.

Prezident Trump tiež vyzval Ukrajinu, aby ukončila konflikt za podmienok Moskvy. Tieto zmeny v zahraničnej politike USA vyvolali mnoho otázok o budúcnosti jadrového odstrašovania v Európe. V posledných rokoch sa tiež ukázalo, že USA sa musia viac zamerať na Áziu a zároveň jednať s Ruskom a Čínou ako s rovnocennými jadrovými vyzývateľmi. Táto skutočnosť ovplyvňuje strategické myslenie Európy.

Preskúmanie odstrašovania

Po skončení konfliktu medzi Východom a Západom sa jadrové arzenály v USA a Rusku výrazne zmenšili, ale zásoby jadrových hlavíc zostávajú značné. Pripomíname: Možný jadrový konflikt by mohol mať katastrofálne následky, ako zdôrazňuje bpb. Klimatické modely podporujú aj obavy z „nukleárnej zimy“, ktorú by takáto výmena úderov mohla spustiť.

Európska diskusia o vlastnom jadrovom odstrašovaní sa vrátila na povrch. Politici z Nemecka, Poľska a pobaltských štátov vyzývajú na zváženie alternatív k súčasnej ochrane USA. Európa čelí výzve zabezpečiť jadrové odstrašenie sama, zatiaľ čo USA môžu znížiť svoju podporu.

Získanie nezávislého jadrového arzenálu by však znamenalo značné riziká. Washington a Moskva by mohli zakročiť proti šíreniu jadrových zbraní, ktoré by mohlo ohroziť stabilitu v Európe. Úzka spolupráca s inými jadrovými štátmi, ako je Francúzsko a Veľká Británia, by preto bola nevyhnutná na vypracovanie spoločných stratégií. Napríklad Francúzsko má okolo 300 jadrových zbraní, ale nezúčastňuje sa skupiny NATO pre jadrové plánovanie, zatiaľ čo Veľká Británia sa spolieha na úzku spoluprácu s USA.

Úloha kontroly zbraní

Súčasná kontrola zbrojenia sa stala ešte dôležitejšou, keďže viac krajín vlastní jadrové zbrane, čo ešte viac zvyšuje výzvy. Kritici teórie odstrašovania tvrdia, že nepoužívanie jadrových zbraní od roku 1945 nepreukazuje jasné kauzálne spojenie s účinným odstrašovaním. Vojna na Ukrajine však ukazuje, že jadrové hrozby možno interpretovať aj ako eskaláciu rizika, hoci zostáva nejasné, či by Rusko bolo skutočne pripravené na takúto operáciu.

Pokiaľ ide o otázky o jadrovej budúcnosti Európy, pre Spojené štáty bude kľúčové, aby sa naďalej bránili v Európe a zároveň rozširovali konvenčné vojenské kapacity. Komplexný jadrový dialóg by mohol pomôcť preskúmať možné najhoršie scenáre. Najväčšou výzvou je však pravdepodobne utvárať zmenu tak, aby Európa neskončila v „odstrašujúcej priepasti“ a zostala bezbranná voči agresívnym akciám Ruska, čo zdôraznil. Spiegel znova a znova.