Policajt pod paľbou: Zmarenie trestu po krvavom zločine v Aschaffenburgu!

Policajt pod paľbou: Zmarenie trestu po krvavom zločine v Aschaffenburgu!

V januári 2024 došlo v Aschaffenburgu k šokujúcemu činu krviprelievania: duševne chorý muž zabil dvoch ľudí, čím sa do centra pozornosti dostala celá diskusia o predchádzaní násilným činom a liečbe duševne chorých ľudí v Nemecku. Zločin však už mal korene v incidente, ktorý sa odohral niekoľko mesiacov predtým. V auguste 2024 mal páchateľ, ktorý mal vtedy 28 rokov, podľa obžaloby napadnúť svoju družku, škrtiť ju a nožom ju zranil. Napriek tomuto násilnému útoku polícia prípad nevyšetrovala. To vyvoláva otázky, ktoré už kladie Coburgova prokuratúra: Prečo neboli podniknuté žiadne kroky na vyšetrenie hrozby?

Policajt, ​​ktorý figuroval v tomto prípade, je teraz súdený za marenie trestu počas výkonu funkcie. Podľa obžaloby má vedome zmariť trestné stíhanie neskoršieho páchateľa. Je podozrenie, že po útoku vzal podozrivého do vyšetrovacej väzby bez toho, aby nadviazal na riadne vyšetrovanie. Dvadsaťdeväťročný policajt sa na začiatku procesu k obvineniam nevyjadril, za čo by mu teraz mohol byť uložený trest odňatia slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

Projekty včasnej intervencie a prevencie

Tragické udalosti v Aschaffenburgu sú súčasťou väčšieho problému, ktorý sa týka spoločnosti: Ako sa dá takýmto násilným činom predchádzať? Napríklad v Severnom Porýní-Vestfálsku bol spustený preventívny projekt „PeRiskoP“, ktorého cieľom je identifikovať ľudí s rizikovým potenciálom v ranom štádiu. Projekt podporuje spoluprácu medzi políciou, zdravotníckymi orgánmi, školami a nápravnými zariadeniami. Cieľom je zabrániť tomu, aby boli duševne chorí ľudia v spoločnosti prehliadaní a včas nerozpoznali nebezpečenstvá, ktoré by mohli predstavovať. V diskusii o prevencii násilných činov sa upozorňuje aj na súčasnú stigmatizáciu duševne chorých ľudí, ktorá často ešte stále predstavuje prekážku skorej identifikácie. Počet duševne chorých páchateľov sa v posledných rokoch zvýšil, ako ukazujú pribúdajúce štatistiky: v roku 2022 bol podiel psychopatologických diagnóz okolo 16 % závažných násilných trestných činov.

Dôležitým hlasom v tomto diskurze je Nemecká spoločnosť pre psychiatriu a psychoterapiu, psychosomatiku a neurológiu (DGPPN), ktorá v pozičnom dokumente sformulovala odporúčania na prevenciu násilných činov. Zdôrazňuje sa, že existujúce zákonné možnosti by sa mali využívať dôslednejšie bez potreby nových zákonov. Cieľom musí byť ochrana tak ochrany obyvateľstva, ako aj práv duševne chorých. Dôležitým krokom by mohlo byť rozšírenie štruktúr starostlivosti, integračnej pomoci a sociálnych psychiatrických služieb s cieľom minimalizovať riziko násilných činov.

V konečnom dôsledku zostáva otázkou, ako možno navrhnúť zákony a sociálne štruktúry tak, aby boli páchatelia aj potenciálne obete včas chránení. Vzhľadom na aktuálny vývoj v prípade policajta a podozrenia voči duševne chorému mužovi z Aschaffenburgu je toho veľa na zváženie a diskusiu.