Mesto Bayreuth varuje: Pozor na nepravdivé informácie o likvidácii odpadu!

Mesto Bayreuth varuje: Pozor na nepravdivé informácie o likvidácii odpadu!

Mesto Bayreuth je momentálne v centre pozornosti, pokiaľ ide o šírenie dezinformácií o likvidácii odpadu. Obyvatelia sú vyzývaní, aby sa nespoliehali na informácie generované umelou inteligenciou (AI) vo vyhľadávačoch. Ako zdôrazňuje vedenie mesta, tieto často poskytujú nesprávne alebo zavádzajúce údaje o otázkach súvisiacich s likvidáciou. V pravidelných intervaloch sa objavujú pochybné informácie, ktoré môžu viesť k nedorozumeniam a mesto vyzýva občanov, aby sa spoliehali len na oficiálne zdroje. Spoľahlivé informácie nájdete na webovej stránke mestskej budovy a v rôznych odpadových aplikáciách, z ktorých niektoré poskytuje aj mesto. Informuje o tom portál kuriér.

Ale odkiaľ pochádza táto obava z falošných správ? Je čoraz jasnejšie, že umelá inteligencia zohráva nebezpečnú úlohu nielen v bežnom živote, ale aj pri šírení politických a spoločenských informácií. Profesor Stefan Feuerriegel, ktorý vedie Inštitút umelej inteligencie (AI) v manažmente na LMU, poukazuje na obrovskú výbušnú silu dezinformácií generovaných AI. Pomocou najnovšej technológie možno vytvoriť presvedčivé texty, obrázky a dokonca aj hlasy, ktoré je často ťažké rozpoznať ako falošné. Príkladom, ktorý stále zostáva v mysliach mnohých, je vírusový obraz pápeža Františka vygenerovaný AI, ktorý zavádzal ľudí na celom svete. Na detailoch záleží: Napriek technologickému pokroku má AI stále problémy s určitými aspektmi, ako je znázornenie rúk alebo zložité pozadie. Tieto nedostatky sa však dajú kompenzovať personalizáciou obsahu a zacielením na cieľové skupiny Univerzita Ludwiga Maximiliána vysvetlil.

Nebezpečenstvo dezinformácií

Falošné správy a dezinformácie nachádzajú živnú pôdu v sociálnych sieťach, čo podporuje šírenie takýchto nepravdivých informácií. Podľa Federálnej agentúry pre občianske vzdelávanie štúdie ukazujú, že menej ako 1 % obsahu spotrebovaného na internete možno klasifikovať ako falošné správy. Znepokojujúce však je, že v určitých sociálnych skupinách sa takýto obsah často konzumuje obzvlášť intenzívne. Nízka miera dôvery v politické a mediálne inštitúcie zvyšuje náchylnosť na takéto správy. Vidno to aj na udalostiach okolo volieb Donalda Trumpa či referenda o brexite, kde sa zámerne šírili nepravdivé informácie. Zaujímavé je, že v posledných rokoch sa dramaticky zvýšil aj empirický výskum na tému falošných správ a dezinformácií – v neposlednom rade ako reakcia na meniace sa politické podmienky a využívanie sociálnych médií. Správy o tom Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie.

Jedným bodom, ktorý sa v posledných diskusiách znovu a znovu objavuje, je úloha mediálnej gramotnosti. Odborníci sa zhodujú: mediálna gramotnosť je kľúčom k boju proti falošným správam. Používatelia by sa mali naučiť kriticky spochybňovať informácie a porovnávať rôzne zdroje s cieľom čeliť záplave dezinformácií. Od politických aktérov sa tiež vyžaduje, aby prijali účinné opatrenia a podporovali iniciatívy, ako napríklad „EÚ vs. Disinfo“. Títo bojovníci proti dezinformáciám sa snažia stanoviť jednotné štandardy v boji proti falošným správam.

V časoch, keď sa informačné prostredie stáva čoraz zložitejším, je dôležité, aby používatelia aj prevádzkovatelia platforiem konali proaktívne. Zvýšená informovanosť, transparentné overovanie faktov a kritické preskúmanie obsahu sú nevyhnutné. Len tak sa môže každý jednotlivec postarať sám o seba a rozlíšiť pravdu od klamstva – výzva, ktorá sa týka nás všetkých a ktorej prekonanie je v našom digitalizovanom svete čoraz dôležitejšie.