Hamburgská dlhová brzda padá: nezodpovedná finančná politika?
Hamburg mení dlhovú brzdu, aby umožnil nové pôžičky, zatiaľ čo kritici varujú pred finančným rizikom. Debata pokračuje.

Hamburgská dlhová brzda padá: nezodpovedná finančná politika?
V Hamburgu sa robí ambiciózny, ale kritický krok: mesto zmenilo svoju dlhovú brzdu v štátnej ústave. Deje sa tak s cieľom poskytnúť hanzovnému mestu ročný priestor na nový štrukturálny dlh až do výšky 0,35 % nemeckého hrubého domáceho produktu. Rozhodol o tom hamburský parlament v prvom čítaní v stredu 104 hlasmi za a len 10 proti. Pozoruhodné je, že za zmenu hlasovali poslanci červeno-zelenej koalície, ako aj CDU a ľavice, zatiaľ čo AfD bola proti. Zaujímavé je, že na zmenu ústavy sa podarilo dosiahnuť potrebnú dvojtretinovú väčšinu, čo podčiarkuje politický konsenzus v tomto bode.
Vzhľadom na tento vývoj sa objavila silná kritika. Sascha Mummenhoff, štátny predseda Združenia daňových poplatníkov Hamburg e.V., vyjadril ostrú námietku a označil rozhodnutie za nezodpovedné. Združenie daňových poplatníkov varuje, že táto nová úprava môže predstavovať nebezpečný systémový posun smerom k trvalému zadlžovaniu. Je jasné, že Hamburg nemá problém s príjmami, ale skôr s výrazným problémom s výdavkami. Jadrom problematiky sú drahé rozsiahle projekty, ktoré pravidelne prekračujú svoj rozpočet. Príkladom je projekt kalov z čistiarní odpadových vôd „Vera II“, pri ktorom sa dodatočné náklady odhadujú na viac ako 100 miliónov eur, a nová budova opery v HafenCity s minimálnymi nákladmi 200 miliónov eur.
Finančná situácia a jej dôsledky
Situácia s verejným rozpočtom v Nemecku je napätá na všetkých úrovniach. Platí to najmä pre obce, ktorých by sa tieto ústavné zmeny mohli priamo dotknúť. Nezohľadnené fiškálne efekty dlhovej brzdy by mohli situáciu na lokálnej úrovni ešte zhoršiť. Štúdia ukázala, že zadlženie obcí zostáva na vysokej úrovni a súčasné nariadenia nevyhovujú potrebám miest. Hoci sa dlhová brzda týka len federálnych a krajinských vlád, jej dopady cítiť aj v komunálnom sektore.
Na ilustráciu napätej situácie s výdavkami v Hamburgu sme uviedli niektoré z najdrahších projektov, ktoré si teraz vyžadujú obrovské množstvo peňazí:
| projektu | Pôvodná cena | Bežné náklady |
|---|---|---|
| Dom občianstva | 202 miliónov eur | Cena za každých 30 rokov 202 miliónov eur |
| Zadržiavacie centrum pred mladistvými Billwerder | Neznámy | Cena za kus 20 miliónov eur |
| Štvrť Schwanen v Eppendorfe | 3,6 milióna eur | 7 miliónov eur |
| Projekt „Vera II“ splaškových kalov. | Neznámy | viac ako 100 miliónov eur |
| Hamburg energetické siete | 2,6 milióna eur | 4,3 milióna eur |
| Nemecké prístavné múzeum | Neznámy | odhadované náklady na 500 miliónov eur |
| Nová budova opery v HafenCity | Neznámy | najmenej 200 miliónov eur |
Pohľad dopredu
V dodatočnom návrhu Parlament navrhol využiť nový finančný priestor na investovanie do dôležitých oblastí, akými sú výskum, vzdelávanie a transfer technológií, pričom sa bude dodržiavať zásada vyrovnaného rozpočtu. Za toto opatrenie hlasovalo 91 poslancov, 23 bolo proti. Nadchádzajúce druhé čítanie ústavného dodatku je naplánované na 16. júla a mohlo by zohrať kľúčovú úlohu pri určovaní finančnej budúcnosti Hamburgu.
V diskusii o dlhovej brzde a situácii vo verejnom rozpočte je badateľný tlak na zodpovedné nakladanie s financiami a zároveň na nevyhnutné investície – náročná bilancia, ktorú politici vyžadujú. Oslabenie dlhovej brzdy nie je len úvahou, ale mohlo by udávať smer ekonomickej budúcnosti hanzového mesta. Nasledujúce týždne môžu byť pre Hamburg prelomové.