Irán hrozí trestom smrti: Médiá pod tlakom – cenzúra sa zvyšuje!
Irán drasticky obmedzuje slobodu médií, za spoluprácu s Mossadom hrozí trest smrti a zvyšuje počet popráv.

Irán hrozí trestom smrti: Médiá pod tlakom – cenzúra sa zvyšuje!
V Iráne je situácia okolo médií a trestu smrti čoraz hrozivejšia. Iránska revolučná záhrada (IRGC) vydala 14. júna 2025 jasné varovanie všetkým médiám a jednotlivcom, ktorí by mohli spolupracovať s izraelskou tajnou službou Mossad. Podľa správy od Euronews Stanovilo sa, že takáto spolupráca sa bude považovať za závažný trestný čin, za ktorý možno uložiť „maximálny trest“, pravdepodobne trest smrti. IRGC označila akúkoľvek formu spolupráce, či už v oblasti spravodajstva alebo kultúrnych a mediálnych aktivít na podporu „sionistického režimu“, za trestný čin.
Babak Kamiar z Euronews spomína, že tieto opatrenia budú mať pravdepodobne za následok umlčanie miestnych médií. Namiesto kritického spravodajstva o režime by sa odteraz mohli zverejňovať iba chválospevy. Táto nová situácia by mohla zasiahnuť aj medzinárodné médiá pôsobiace v Iráne, čím by sa už aj tak napätá informačná situácia ešte viac sťažila.
Hrozné čísla o treste smrti
Podávanie správ o ľudských a právnych dôsledkoch tohto vývoja ešte viac komplikuje alarmujúci počet rozsudkov smrti v Iráne. V roku 2023 zaznamenali organizácie pre ľudské práva vrátane Amnesty International a Iran Human Rights dramatický nárast popráv na 834, čo je 40-percentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Väčšina týchto popráv – viac ako 60 percent – bola vykonaná za trestné činy súvisiace s drogami, čo odrážalo prísnu protidrogovú politiku režimu za prezidenta Ebrahima Raisiho.
Je pozoruhodné, že iránske úrady oficiálne oznamujú len zlomok popráv. Takže skutočné čísla môžu byť ešte drastickejšie. Ani medzinárodné korekcie, ani vhľad do judikatúry nedokázali pozdvihnúť cynický prístup k ľudským právam na prijateľnú úroveň. Štatistiky ukazujú, že v roku 2023 bolo popravených za trestné činy súvisiace s drogami najmenej 481 ľudí, pričom nechýbajú popravy s politickými motívmi, ako boli nedávne protesty pod heslom „Žena, život, sloboda!“.
Posilnenie represívneho aparátu
Trest smrti bol ustanovený aj ako nástroj represívnej politiky režimu na udržanie moci. Aspektom tejto represívnej politiky je nerovnaké zaobchádzanie s etnickými menšinami, ako sú sunnitskí Balochovia, z ktorých mnohí sú popravení. Hoci tvoria len 5 percent z celkového počtu obyvateľov, medzi popravenými sú zastúpení neúmerne, čo svedčí o systematickej nerovnováhe.
Podľa správy od denné správy Trest smrti je pre iránsky režim tiež dôležitým prostriedkom na potlačenie akéhokoľvek opozičného hnutia. Dá sa pozorovať, že úrady opakovane vyslovujú vágne obvinenia, aby si upevnili svoju mocenskú pozíciu. Viaceré organizácie pre ľudské práva vyzývajú na urýchlenú reformu zákonov o treste smrti, najmä pre neplnoletých páchateľov, ktoré sú naďalej uvalované v nezmenšenej miere a brutálne.
Na záver, špekulácie o budúcom vývoji spravodajstva a ľudských práv v Iráne sú alarmujúce. Len čas ukáže, či a ako môže medzinárodný tlak ovplyvniť iránsku vládu, keďže jej ľudia trpia v čoraz represívnejšom režime.