Kretschmann vyzýva občiansku radu k povinnej vojenskej službe: občania by sa mali vyjadriť!
Premiér Kretschmann navrhuje občianske zhromaždenie o povinnej vojenskej službe s cieľom posilniť účasť občanov a politickú akceptáciu.

Kretschmann vyzýva občiansku radu k povinnej vojenskej službe: občania by sa mali vyjadriť!
Čo sa deje v nemeckej politickej scéne? Diskusia o povinnej vojenskej službe naberá čerstvý vzduch. Winfried Kretschmann, predseda vlády Bádenska-Württemberska a člen Strany zelených, spustil vzrušujúcu iniciatívu. Navrhuje, aby kancelár Friedrich Merz (CDU) zriadil občiansku radu pre povinnú vojenskú službu. Cieľ? Priamo zapojiť občanov do diskusie o reaktivácii brannej povinnosti alebo zavedení všeobecnej povinnej služby, pričom Kretschmann túto otázku označil za „zásadnú dôležitosť“.
Kretschmann je presvedčený, že občianske zhromaždenie môže pomôcť objektivizovať diskusiu, pôsobiť proti radikalizácii a posilniť akceptovanie politických rozhodnutí. Pozitívne skúsenosti s občianskymi fórami v Bádensku-Württembersku podčiarkujú užitočnosť jeho návrhu. Kretschmannovu myšlienku podporil aj minister obrany Boris Pistorius (SPD), čo ukazuje, že táto výzva sa v politickom Berlíne stretla s vnímavým sluchom.
Občianske rady – nástroj demokracie
Občianske rady nie sú novým pojmom. Pozostávajú z účastníkov vybraných lotériou, ktorí vypracujú odporúčania na konkrétne témy. Tieto orgány sa etablovali v mnohých moderných demokraciách, ako napríklad Občianske zhromaždenie v Írsku alebo Konvencia Citoyenne pour le Climat vo Francúzsku. V Nemecku sa v posledných rokoch stali dôležitejšie občianske zhromaždenia, najmä preto, že môžu vybudovať dôležitý most medzi zastupiteľskou demokraciou a priamou účasťou občanov.
V Bádensku-Württembersku sú občianske rady súčasťou občianskych fór od roku 2011. Príkladom úspešne realizovanej účasti účastníkov je občianske zhromaždenie o otázkach výživy, na ktorom sa zúčastnilo 160 náhodne vybraných občanov s cieľom vypracovať odporúčania. Diskusie sú často kontroverzné, no pomáhajú pri objektivizácii tém. Je to obzvlášť dôležité, pretože možnosti občianskej participácie v Nemecku boli doteraz na spolkovej úrovni obmedzené.
Na ceste k odvodu?
Čo sa týka brannej povinnosti, tá zostáva zakotvená v základnom zákone a znovuzavedenie by bolo možné jednoduchou väčšinou. Všeobecná služba, ktorá by zahŕňala aj ženy, by si však vyžadovala zmenu základného zákona. Úvahy o povinnej vojenskej službe nie sú náhodné: po 14 rokoch prerušenia (2011) je potrebné prehodnotiť spoločenské uznanie. Kretschmann jasne hovorí, že téma sa dotýka mnohých ľudí.
Minulosť ukázala, že prostredníctvom participácie občanov možno dostať do popredia vážne politické problémy. Začlenenie občianskych zhromaždení do verejného diskurzu nie je jednoduché, ale nevyhnutné – len tak možno dosiahnuť ich vplyv. „Dialóg občianska participácia“ je termín, ktorý sa v tejto súvislosti objavuje znovu a znovu a zdôrazňuje, aké dôležité je, aby sa občania zúčastňovali na rozhodovacích procesoch. Servisné centrum pre dialógovú občiansku participáciu v Bádensku-Württembersku ponúka podporu pri efektívnej implementácii procesov občianskej participácie.
Celkovo to ukazuje, že myšlienka občianskeho zhromaždenia o povinnej vojenskej službe ponúka príležitosť posunúť dialóg medzi politikou a obyvateľstvom na novú úroveň. Kretschmann a jeho kolegovia ponúkajú nielen odpoveď na aktuálne výzvy, ale podporujú aj demokratické spolunažívanie v Nemecku.
Pre ďalšie informácie o témach občianskych rád a reaktivácie povinnej vojenskej služby odporúčame pozrieť si podrobné správy z r. denné správy, noviny Allgäu a komplexné vysvetlenia o zhromaždeniach občanov bpb.de.