Hrôza medzi exilovými Iráncami: Merzove vyhlásenia znepokojujú komunitu

Hrôza medzi exilovými Iráncami: Merzove vyhlásenia znepokojujú komunitu

Iránska komunita v Nemecku v posledných dňoch čoraz viac trpí politickým vývojom. Vlny vyvolali najmä vyhlásenia kancelára Friedricha Merza, ktorý označil Izrael za „špinavú prácu“ pre Západ. Bahman Abedini, iránsky exulant z Norimbergu, ktorý utiekol z Iránu koncom 80. rokov, vyjadruje svoje zdesenie nad týmito vyhláseniami. Abedini vysvetľuje, že prerušil kontakt so svojou rodinou v Iráne, aby ich ochránil pred prípadnými represiami, a opisuje strach, ktorý mnohí Iránci pociťujú o svojich blízkych. Ako uvádza br.de, iránska komunita trpí ako nikdy predtým politickým tlakom, ktorý mnohí z ich krajanov zažívajú doma.

Politická reakcia v Nemecku nasledovala okamžite: SPD a Zelení ostro kritizovali Merzov výber slov. Politik SPD Adis Ahmetovič označil vyjadrenia za málo účinné, kým Luise Amtberg zo Strany zelených ich označila za „cynické a ignorantské“. Napriek kritike Merz svoje vyjadrenia obhajoval a vysvetlil, že sa väčšinou stretli so súhlasom. Tu je jasné, že diskusia o Iráne a izraelsko-iránskom vzťahu rozvíri vlny nielen v týchto dvoch krajinách, ale aj na medzinárodnej scéne.

Vojenské konflikty a strategické záujmy

Irán nedávno oznámil vojenské útoky na Izrael, ktoré podľa generála Françoisa Chauvancyho mali byť súčasťou jeho strategickej komunikácie. Upozornil však, že napriek ich závažnosti tieto útoky nedosiahli výraznejšie úspechy. Útoky Iránu nielen otestovali jeho vojenské schopnosti, ale odhalili aj zraniteľnosť Izraela voči takýmto útokom. Podľa mena-researchcenter.org boli použité zastarané vojenské technológie, čo vyvoláva otázku, do akej miery môže Irán stále predstavovať vážnu hrozbu pre Izrael.

V geopolitickej oblasti zostáva Irán napriek svojim regionálnym ambíciám izolovaný. Arabské štáty prejavujú čoraz väčší záujem o zblíženie s Izraelom, čo ešte viac oslabuje strategickú pozíciu Iránu. Vojenské konflikty nie sú bez následkov. Izrael už plánuje odvetné opatrenia, aj keď to USA považujú za riskantné. Zložitosť situácie na Blízkom východe ukazujú aj vojenské operácie v Červenom mori, kde sa Irán snaží mobilizovať vojenské zdroje prostredníctvom Húsíov.

Vnútropolitický obraz v Iráne

Doma však Iránci čelia úplne iným výzvam. Podľa informácií bpb.de sa ekonomická situácia krajiny v posledných rokoch drasticky zhoršila. Kombinácia medzinárodnej izolácie, zlého hospodárenia a korupcie vážne ovplyvnila kvalitu života mnohých Iráncov. Štatistiky ukazujú, že najmenej 30 % populácie žije pod hranicou chudoby a každodenný život charakterizuje inflácia a vysoká nezamestnanosť.

Po smrti prezidenta Raisiho a nadchádzajúcich doplňujúcich voľbách v júli 2024 analýzy ukazujú historicky nízku volebnú účasť a hlbokú nedôveru v spravodlivosť politického systému. Reformné sľuby nového prezidenta Masouda Peseschkiana vzbudzujú nádej na zmenu, no je otázne, či sa ich podarí zrealizovať aj v skutočnosti. Iránska opozícia zostáva rôznorodá, no spoločná cesta k zmene je nekonzistentná a poznačená mnohými rozdielmi.

Abedini, ktorý žije v exile, napriek všetkým očakávaniam dúfa v možnosť slobodného Iránu. Pre neho je jasné, že zmena v Iráne musí prísť od samotných Iráncov a nie cez vonkajšie vojenské zásahy. Ako hovorí, cesta k oslobodeniu iránskeho ľudu nevedie cez izraelské útoky, ale musí ísť o vnútornú záležitosť. V stresujúcich časoch sa venuje reštaurovaniu kobercov, aby našiel trochu pokoja a vyrovnanosti.

Zatiaľ sa uvidí, ako sa bude vývoj na Blízkom východe ďalej vyvíjať a aký dopad bude mať na iránske obyvateľstvo a jeho diaspóru.