Historický deň: Posledných rukojemníkov oslobodili z Gazy po 738 dňoch!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

13. októbra 2025 bolo z pásma Gazy po 738 dňoch prepustených 20 žijúcich rukojemníkov, keďže konflikt na Blízkom východe stále eskaluje.

Am 13. Oktober 2025 wurden 20 lebende Geiseln nach 738 Tagen aus dem Gazastreifen freigelassen, während der Nahostkonflikt weiterhin eskaliert.
13. októbra 2025 bolo z pásma Gazy po 738 dňoch prepustených 20 žijúcich rukojemníkov, keďže konflikt na Blízkom východe stále eskaluje.

Historický deň: Posledných rukojemníkov oslobodili z Gazy po 738 dňoch!

Pre mnohých dojímavý deň: 13. októbra 2025, keď bolo prepustených všetkých 20 žijúcich izraelských rukojemníkov, sa vrátila fáza nádeje, ktorá mala prísť dlho. Hamas zadržiaval týchto rukojemníkov v pásme Gazy viac ako 738 dní. Dnes v Tel Avive tisíce ľudí oslavovali návrat svojich milovaných na „Námestí rukojemníkov“, keď boli odovzdané prvé telá rukojemníkov, čo len pridalo na smútku a bolesti zo straty. Na oplátku, po dohode s Hamasom, boli Palestínčania prepustení z väzenia v roku 1968. Reakcie sa stretli so zmiešanými emóciami: úľava pri návrate živých, ale aj hlboké zdesenie nad správami o mŕtvych rukojemníkoch.

7. októbra 2023 sa začala izraelská nočná mora, keď Hamas zabil okolo 1200 ľudí a uniesol viac ako 250 ľudí. Tento bezprecedentný útok viedol k ťažkým bojom a v nasledujúcich rokoch konflikt zachvátil celú krajinu. Pohľad na čísla ukazuje, že konflikt na Blízkom východe, ktorý zúri od založenia štátu Izrael v roku 1948, naďalej neúnavne eskaluje: V Izraeli zomrelo do októbra 2025 približne 1200 ľudí, zatiaľ čo počet úmrtí v pásme Gazy stúpol na viac ako 67 183 plus 984 úmrtí na Západnom brehu Jordánu. Veľké straty utrpeli aj izraelské obranné sily, pri pozemnej ofenzíve v Gaze zahynulo 466 vojakov.

Politický vývoj a diplomacia

Dnešná správa prišla v čase, keď sa americký prezident Donald Trump zúčastnil na „Summite za mier“ v Egypte. Prítomní boli aj nemecké a britské hlavy štátov vrátane kancelára Friedricha Merza a britského premiéra Keira Starmera. Trump vyzval Palestínčanov, aby sa zamerali na stabilitu a hospodársky rozvoj, zatiaľ čo Merz označil dnešný deň za historický, čím opätovne potvrdil nádej na mier v regióne. Na druhej strane Netanjahu svoju účasť na summite v krátkom čase zrušil, čo Turecko považovalo za diplomatickú iniciatívu.

Európska únia tiež vzniesla požiadavky a chce miesto v plánovanej „Rade mieru“, ktorá by dohliadala na prechodnú vládu pre pásmo Gazy. Na nové rokovania s Izraelom vyzval aj libanonský prezident Aoun a súčasnú situáciu označuje za citlivú a výbušnú.

Ľudskosť v popredí

Osobitná pozornosť je venovaná rukojemníckym rodinám, ktorým sa po všetkých útrapách a neistote uľaví návratom ich blízkych. Napriek tomu jednoznačne žiadali návrat všetkých mŕtvych rukojemníkov a oplakávali, čo bolo nenávratne stratené. Zdravotné vyšetrenia prepustených rukojemníkov, ktoré vykonal Medzinárodný výbor Červeného kríža v Izraeli, sú pre týchto ľudí znamením nádeje na uzdravenie a návrat do normálu. Spolkový prezident Steinmeier v tejto súvislosti vyjadril naliehavú potrebu ďalších mierových rokovaní, pričom Hamas už oznámil, že bude pokračovať v boji proti Izraelu.

Vývoj okolo konfliktu na Blízkom východe a humanitárnych kríz, ktoré sú s ním neoddeliteľne spojené, opäť ukazuje zložitosť a tragédiu tohto regiónu. Cesta k rozuzleniu sa zdá zložitá, no ako ukazujú vracajúci sa rukojemníci, vždy je tu iskierka nádeje.