Študentský projekt v Passau: Židovská história bojuje o zviditeľnenie!
Študentský projekt v Passau je venovaný židovskej histórii mesta, skúma odkaz rodiny Bernheimovcov a zameriava sa na kultúru pamäti.

Študentský projekt v Passau: Židovská história bojuje o zviditeľnenie!
V Passau, meste s bohatou židovskou históriou, sa študenti Gymnázia Leopoldinum zaviazali ku kultúre pamäti. Pod vedením Antje Spielberger spustilo 16 študentov projekt „Jewish to go“ v rámci P-seminára. Ústredným hráčom je Omid Babakhan, ktorý sa obzvlášť zaujíma o starú obchodnú budovu, ktorá kedysi patrila židovskej kupeckej rodine Bernheim. Napriek hlbokej histórii, ktorú táto budova má, stále nie je známe, čo to znamená pre mesto a jeho židovskú minulosť. Podľa správy od Nedeľné noviny Skupina by chcela nainštalovať tabule s QR kódom na historické miesta, aby bola história hmatateľná pre každého.
Rodina Bernheimovcov, ktorá kedysi pôsobila v Passau okolo roku 1898 až 1935, má za sebou zaujímavú minulosť. V období pred druhou svetovou vojnou nielen úspešne podnikala, ale bola aj súčasťou mestského života. Tak povedané Dolnobavorská Wiki že Alfred a Berta Bernheimovci boli nútení predať svoj podnik v roku 1935. Potomkovia rodiny, ktorí dnes žijú roztrúsení po Francúzsku, Izraeli, USA a Veľkej Británii, si tiež pamätajú svoje korene v Passau. Návšteva mesta rodinou Bernheimovcov v roku 2008 potvrdila toto trvalé dedičstvo a záujem o ich históriu.
Pamäť a rezonancia
Napriek intenzívnej príprave a pozitívnym ohlasom, ktoré projekt získal, však žiadosti o podporu zo strany mesta Passau zostávajú nezodpovedané. To vyvoláva otázky o tom, ako vážne mesto pristupuje k vlastnej histórii. Dekan Jochen Wilde projekt ocenil a rád by aktívne prispel k oživeniu kultúry spomínania. Bola založená iniciatívna skupina na rozvoj „cesty pamäti“. Či vedenie mesta vyhovie želaniam študentov a či dôjde k väčšiemu zapojeniu verejnosti, sa uvidí.
V širšom kontexte je obzvlášť aktuálna diskusia o kultúre spomínania. V posledných rokoch sa zmenil pohľad na to, ako sa spoločnosť vyrovnáva s národnosocialistickou minulosťou. Diskusia o inkluzívnom prístupe k pamäti a otázka, ako možno integrovať migrantov do tejto kultúry, sa stala výbušnejšou. Článok od bpb rieši tento aspekt a ukazuje, že mnohé hlasy a spomienky, ktoré sú súčasťou rôznorodosti spoločnosti, zostali doteraz nevypočuté. Kultúra spomienok po migrantoch by mohla pomôcť zapojiť do diskusie každého.
Na záver ostáva povedať, že angažovanosť študentov Gymnázia Leopoldinum je dôležitým znakom toho, aby sa na židovskú históriu mesta nezabúdalo. Výzvy, ktoré stále existujú, sú rovnako zrejmé ako príležitosti, ktoré vyplývajú z nových prístupov a účasti verejnosti.