Weimerova kultúrna politika: umelá inteligencia alebo cenzúra?

Weimerova kultúrna politika: umelá inteligencia alebo cenzúra?

Wolfram Weimer, vyše sto dní štátny minister kultúry, vyvoláva na kultúrnej scéne živé diskusie. Pri príležitosti svojho vystúpenia na knižnom veľtrhu vo Frankfurte hovoril o umelej inteligencii (AI) a jej vplyve na literatúru. Niekoľko úsmevov nakreslil aj svojou verziou AI „Weimatar“ – zjavne menej kontroverznou postavou ako samotný minister, ako uvádza Backstage Classical.

Počiatočné nádeje na odpolitizovanie kultúrnej politiky však Weimerov ideologický vplyv rýchlo utlmil. Z jeho vyjadrení vyčnievajú bolestne sklamané očakávania, ako napríklad rovnica medzi AfD a ľavicou či zákaz rodu vo federálnych úradoch a kultúrnych inštitúciách. Kritici ho obviňujú z populistickej rétoriky, pričom sám označil napríklad verejnoprávne vysielanie za „ľavicové krídlo“.

Kultúrne rozhodnutia pod tlakom

Weimer, uznávaný novinár a zakladateľ časopisu Cicero, sa venuje vojne politickej kultúry. Je označovaný za tvorcu „dobrý kútik pre pravicu“ v kultúrnom krídle kancelárie. Zdá sa, že pod jeho záštitou je kultúra vnímaná ako politické bojisko a menej ako priestor pre kreatívny rozvoj.

S cieľom pomôcť nemeckému filmovému priemyslu vyjednal finančnú pomoc a uvažuje o podpore poskytovateľov streamovania, ako sú Netflix a Amazon Prime, aby v Nemecku investovali viac. Zároveň pracuje na diferencovanej koncepcii pamätných miest a je rozhodne proti antisemitizmu, hoci ho často považujú za neochotného viesť dialóg.

Umelá inteligencia ako téma budúcnosti

Téma umelej inteligencie zostáva horúcou témou: Nemecká kultúrna rada zverejnila stanovisko, ktoré sa zaoberá výzvami a príležitosťami tejto technológie v sektore umenia a kultúry. Kultúrna rada zdôrazňuje, že AI je dynamická technológia, ktorej reguláciu možno zmysluplne navrhnúť len ako úlohu pre spoločnosť ako celok. Je potrebné poznamenať, že posilnenie ľudského autorstva by sa malo zamerať na to, pretože mnohí umelci používajú AI ako nástroj vo svojej tvorivej práci.

Kultúrna rada tiež vidí potrebu integrovať AI do vzdelávania a univerzitnej výučby s cieľom pripraviť budúce generácie na kreatívne využívanie technológií. Otázky ako ochrana údajov, autorské práva a dostupnosť umenia a kultúry sú mimoriadne dôležité. Výzva Kultúrnej rady, aby verejný sektor podporil digitalizáciu v nekomerčných pamäťových inštitúciách, ukazuje vôľu využívať AI ako hybnú silu príležitostí pre kultúrne dedičstvo, keďže SWR dodáva.

Podrobnou koncepciou a jasnými pozíciami chce Weimer určiť smerovanie kultúrnej politiky a prepojiť tak digitálne pozadie a sociálne potreby. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a rôzne kultúry sa prelínajú, no nie každý ťahá za jeden povraz. Ako sa nakoniec vyvinie kultúrna scéna, to sa ešte len uvidí – napokon, umenie je známe tým, že sa v čase krízy vydáva nečakanými cestami.

Ostáva len dúfať, že v kultúrno-politickom zmätku bude hlas kreatívnych ľudí počuť hlasnejšie. Otázkou zostáva: Môže nás AI ako „Weimatar“ lepšie previesť touto diskusiou?

Výzvy sú veľké a Weimerov štýl zostáva kontroverzný. Jedna vec je však jasná: v kultúrnej diskusii je potrebné ešte veľa urobiť, aby sme zachovali tvorivú slobodu a zároveň zachovali sociálne hodnoty – aspekty, ktoré sú obzvlášť dôležité v časoch Kulturrat a digitalizácia.