Viac ako dve tretiny Nemcov sa správam vyhýbajú – prečo?

Viac ako dve tretiny Nemcov sa správam vyhýbajú – prečo?

Aktuálna štúdia vyvoláva v Nemecku rozruch: „Reuters Institute Digital News Report 2025“ ukazuje, že 71 % používateľov internetu sa správam aktívne vyhýba. To znamená, že minuloročný údaj 69 % sa opäť zvýšil. Hlavným dôvodom tohto trendu sú negatívne účinky na náladu, ktoré uviedlo 48 % opýtaných. Niektorí sa tiež cítia vyčerpaní množstvom spravodajstva o konfliktoch a vojnách. Podľa správy sa 39 % ľudí vyhýbajúcich sa správam cíti v tejto súvislosti v strese, čo výskumníčka Julia Behre označuje za selektívne vyhýbanie sa správam, čo však vôbec neznamená nekonzumovať správy.

Zaujímavé je, že starší ľudia, najmä ľudia vo veku 55 a viac rokov, častejšie komentujú, že spravodajstvo o vojnách je príliš veľa. Medzi mladšími ľuďmi vo veku 18 až 24 rokov 43 % uvádza, že sa cítia vyčerpaní záplavou správ, zatiaľ čo 19 % má pocit, že informácie sú pre nich irelevantné. Napriek tomuto vyhýbaniu sa novinkám zostáva záujem stabilný: 55 % dospelých v Nemecku sa stále veľmi zaujíma o novinky a 91 % konzumuje novinky niekoľkokrát týždenne, ako napr. Rádio lip správy.

Dôvera v správy zostáva stabilná

Ďalším pozitívnym aspektom je úroveň dôvery v spravodajské zdroje. 45 % dospelej online populácie dôveruje väčšine spravodajstva, čo preukazuje stabilitu dôvery, ktorá sa prejavuje najmä vo verejných správach, ako aj v miestnych a regionálnych novinách. Je pozoruhodné, že viac ako 50 % opýtaných považuje správy vytvorené ľuďmi za dôveryhodnejšie ako správy generované umelou inteligenciou. Leibniz poznamenáva HBI.

Sociálne siete sú jedným z najbežnejších zdrojov správ. 66 % dospelých užívateľov ho konzumuje aspoň raz týždenne. Sociálne siete ako YouTube a Instagram dosahujú vysokú mieru využívania, najmä medzi 18 až 24 ročnými. Problémom pre dôveryhodnosť týchto platforiem je, že 57 % respondentov vidí TikTok a 53 % X (predtým Twitter) ako nebezpečného na šírenie falošných správ.

Vyhýbanie sa správam ako ochranná stratégia

Ďalším bodom zdôrazneným v správe je vyhýbanie sa správam ako ochranný mechanizmus. Toto vyhýbanie sa môže určite sprevádzať aj pozitívne efekty, ako napríklad väčšia občianska angažovanosť. Z toho vyplýva, že vyhýbanie sa správam netreba vnímať ako nezáujem, ale skôr ako formu sebaobrany pred psychickým stresom, ako napr. ARD Media vysvetlil.

Stručne povedané, vzniká mnohostranný obraz vyhýbania sa správam v Nemecku. Zatiaľ čo mnohí ľudia sa aktívne odvracajú od negatívnych správ, dôvera v spoľahlivé zdroje správ zostáva stabilná. Zároveň vznikajú nové požiadavky na mediálne prostredie, ktoré musí reagovať na potreby a preferencie dnešných používateľov. Po intenzívnom informovaní o konfliktoch, pandémiách a iných krízach sa zdá, akoby obyvateľstvo hľadalo nový prístup k správam – taký, ktorý lepšie prispieva k ich vlastnému duševnému zdraviu.