Humor a digitalizácia: Henning Lühr prináša revolúciu v administratíve!

Humor a digitalizácia: Henning Lühr prináša revolúciu v administratíve!

V rámci živej diskusie o humore vo verejnej službe sa Henning Lühr, čestný profesor Inštitútu pre digitálnu participáciu a bývalý štátny radca v Brémach, nedávno podelil o svoje skúsenosti a postrehy. Počas spoločnej večere v Lilienthale sa vyjadril, že vo svojom dlhom profesionálnom živote nemá žiadny obľúbený vtip o štátnom úradníkovi, keďže každodenný život v administratíve už ponúka dostatok satirických prvkov. „Verejná služba dnes lepšie odráža spoločnosť,“ povedal Lühr a je osviežujúce vidieť, že interakcie v kanceláriách sa stali otvorenejšími a vtipnejšími. Weser-Kurier uvádza, že spoločnosť Lühr vydala knihu s frázou vtipné výrazy z administratívy, v ktorých sa vyskytuje pojem „štátne jumbo“ – pôžička, ktorú si berie viacero spolkových krajín spoločne.

Humor však nie je len na pobavenie. Lühr zdôrazňuje, že vo svojom okolí zažil pozitívne účinky humornej komunikácie. Príklad: Pre svojich kolegov pripravil sedemchodové jedlo, ktoré nielen posilnilo vzťahy, ale zabezpečilo aj harmonickú pracovnú atmosféru. Viac ako len smiech ho znepokojuje vážnosť verejnej služby a potreba reformy.

Výzva digitalizácie

Ústrednou témou, ktorej sa Lühr venuje, je digitalizácia vo verejnej správe. Nemecko je svojou pomalou digitalizáciou v tejto oblasti až na 21. mieste z 27 štátov EÚ, čo je spôsobené najmä federalizmom a vysokým počtom obcí. Túto výzvu vidí v potrebe zjednodušiť administratívne procesy, napríklad automatickým hlásením pôrodov na prídavných úradoch. d-velop potvrdzuje, že digitalizácia je vnímaná ako významná príležitosť na zvýšenie efektívnosti a zlepšenie spokojnosti vo verejnej službe. Občania majú z toho prospech, pretože ich obavy sa čoraz viac dostávajú do popredia.

Súčasný stav digitalizácie je napriek mnohým príležitostiam stále náročný. 80 % ťažkostí je organizačných, zatiaľ čo len 20 % je technických. Zastarané systémy často bránia implementácii moderných digitálnych služieb. Potreba zásadnej zmeny v manažmente zmien je čoraz jasnejšia s cieľom zaujať zamestnancov a znížiť obavy.

Vízia do budúcnosti

Lühr už načrtol plány, ako by v prípade, že by sa stal kancelárom, hovoril s občanmi a úradníkmi v okresnej správe, aby lepšie porozumel ich potrebám. Jeho vízia digitálnej transformácie administratívy sa sústreďuje na špecifické potreby obyvateľstva a knižnice vníma ako kľúčových hráčov v digitálnej participácii tým, že dokážu ponúknuť podporu v administratívnych záležitostiach.

Digitalizácia nie je podľa Lühra len jednorazovou udalosťou, ale kontinuálnym procesom, ktorý si vyžaduje neustále prispôsobovanie a školenia. Digitálna transformácia v skutočnosti predstavuje transformáciu, ktorá má aj historické korene. Samotný pojem „digitalizácia“ sa zaviedol od polovice 80. rokov 20. storočia. Wikipedia zdôrazňuje, že ide o prenos analógových hodnôt do digitálnych formátov, ktoré sú zase k dispozícii na elektronické spracovanie údajov. Tento vývoj je cítiť v mnohých oblastiach života, od administratívy cez zdravotníctvo až po školstvo.

Celkovo to ukazuje, že humor môže stavať most v administratíve, zatiaľ čo digitalizácia sa považuje za nevyhnutný krok k tomu, aby boli verejné služby odolné voči budúcnosti. Henning Lühr je svojim prístupom príkladom blížiacej sa transformácie verejnej správy, ktorá do centra stavia občana a nezanedbáva ľudskú interakciu.