SPD skeptická k návratu povinnej vojenskej služby: Čo to znamená pre Bundeswehr?

SPD skeptická k návratu povinnej vojenskej služby: Čo to znamená pre Bundeswehr?

Diskusia o návrate k povinnej vojenskej službe je v nemeckom politickom prostredí opäť veľmi populárna. Poslanecký klub SPD je k tomu skeptický. Falko Droßmann, hovorca obrannej politiky SPD, jasne hovorí, že namiesto spoliehania sa na nátlak by sa malo zamerať na zlepšenie infraštruktúry Bundeswehru a atraktívne kariérne modely pre mladých ľudí. „Musíme nadchnúť mladých ľudí pre službu,“ hovorí a zdôrazňuje, že záväzok by sa mal podporovať skôr presviedčaním ako povinnými opatreniami.

Líder parlamentnej skupiny Únie Jens Spahn naopak požaduje konkrétne prípravy na návrat k povinnej vojenskej službe. Vidí potrebu zabezpečiť obranyschopnosť Nemecka a zdôrazňuje, že na posilnenie personálu Bundeswehru je potrebných až 60-tisíc ďalších vojakov. Povinná vojenská služba bola pozastavená z dôvodu mieru v roku 2011 za ministra obrany Karla-Theodora zu Guttenberga, ale zostáva legálne v platnosti. nahlas Deutschlandfunk Bundestag by mohol opätovne aktivovať povinnú vojenskú službu zmenou príslušného právneho základu.

Nedostatok zamestnancov a politické rozdiely

Nedostatok personálu v Bundeswehr sa teraz stal naliehavým problémom. Na udržanie obranyschopnosti do roku 2029 momentálne chýba okolo 100 000 vojakov, ako varujú komisárka obrany Eva Högl a generálny inšpektor Carsten Breuer. Na potrebu vojenskej služby presadzujú v koaličných rokovaniach najmä Únia a SPD, aj keď ich názory na to, ako by mala byť organizovaná, sa výrazne líšia. Zatiaľ čo Únia požaduje povinný rok služby pre mužov a ženy, SPD sa drží dobrovoľného konceptu a chce presadiť registráciu mladých mužov, ktorí sú spôsobilí na vojenskú službu, s cieľom vyvinúť flexibilnejšie modely.

Okrem toho sa diskutuje o tom, či by alternatívne formy služby, ako napríklad „spoločenský rok“ pre tých, ktorí nevstupujú do Bundeswehru, mali zmysel. Tieto nové prístupy sú však pod kritickým skúmaním, pretože existuje odpor verejnosti voči povinnej službe. Kompromisom by mohla byť „služba slobody“ navrhovaná Zelenými, ktorá zahŕňa aj sociálne či kultúrne služby, čím umožňuje širší záber, ktorý je prínosom aj pre spoločnosť.

Spoločenský význam a budúci vývoj

Spoločenská nálada je rozdelená. Podľa prieskumov viac ako 58 % Nemcov podporuje návrat k povinnej vojenskej službe, zatiaľ čo 61 % mladšej generácie vo veku 18 až 29 rokov ho jednoznačne odmieta. denné správy cituje aj Nemeckú Spolkovú radu mládeže, ktorá požaduje slobodu výberu pre mladých ľudí, pokiaľ ide o ich služobné povinnosti. Vzhľadom na vnútropolitické diskusie by sa to v budúcnosti mohlo stať sporným bodom.

Branná povinnosť už bola reaktivovaná v iných európskych krajinách, napríklad vo Švédsku a Lotyšsku, čo ešte viac podnecuje diskusiu o povinnej vojenskej službe v Nemecku. Na druhej strane federálna vláda zatiaľ nenašla konkrétny popis úloh ani plánovanie požiadaviek pre Bundeswehr, ktorý kritizuje najmä ľavica. Christian Görke z ľavice jasne hovorí: „Nikto by nemal byť nútený slúžiť v zbrani“, čo ešte viac rozprúdi spoločenské diskusie o vojenskej službe.

Téma povinnej vojenskej služby zostáva vzrušujúca a náročná pre všetkých zúčastnených – či už mladých alebo starých, či už v politike alebo v občianskej spoločnosti. Najbližšie mesiace ukážu, akým smerom sa budú v skutočnosti uberať debaty o nemeckej bezpečnostnej politike a vojenskej službe.