Výročie požiaru v Solingene: Preživší zápasia s traumou!

Výročie požiaru v Solingene: Preživší zápasia s traumou!

V Solingene si ničivý podpaľačský útok z 25. marca 2024 vyžiadal štyri obete na životoch a zasiahol mnohých ďalších. Páchateľ Daniel S. podpálil obytný dom s rodinami s migračným pôvodom, pričom zabil turecko-bulharský pár Kancho Emilov Zhilov a Katya Todorovo Zhilova, ako aj ich dve malé dcérky Galiu (3 roky) a Emily (1 rok). Okrem toho utrpelo zranenia 21 ďalších obyvateľov vrátane Ayşe a Nihat Kostadinchevových, ktorí prežili len s odvážnym skokom z tretieho poschodia so svojím sedemmesačným bábätkom Salihom. Nihat si po incidente vyžiadala viacnásobnú resuscitáciu, zatiaľ čo Ayşe podstúpila niekoľko operácií, ktoré jej zmenili život, vrátane kožných štepov a liečby komplikovaných zlomenín kostí. Salih utrpel ťažké popáleniny a niekoľko zlomených rebier. Belltower News informuje o hlbokých psychických zraneniach, ktoré utrpeli mnohí preživší, vrátane spätných záberov, úzkostných porúch a depresií.

Proces proti Danielovi S. sa začal v januári 2025 pred krajským súdom vo Wuppertale. Pre postihnutých je tento proces retraumatizujúci, pretože sú opäť konfrontovaní s hrôzami požiaru. Zarážajúce je najmä neuznanie možného politického motívu tohto ničivého útoku. Aj keď sa pri prehliadke bytu našli usvedčujúce materiály v podobe 166 spisov s nacistickou propagandou, prokuratúra zatiaľ nenašla dôkaz o xenofóbnom motíve a namiesto toho sa odvoláva na vyjadrenie Daniela S., že dôvodom jeho činu bol „stres s majiteľkou bytu“. WDR kritizuje tieto vyšetrovania a uvádza, že rasistické motívy vychádzajú najavo až neskoro v procese.

Šokujúce dedičstvo

Tento incident nemožno vnímať izolovane od histórie násilia pravicových extrémistov v Nemecku, ktoré v priebehu rokov vykazovalo znepokojujúcu trajektóriu. Najmä opakovaný výskyt takýchto útokov, ako boli podpaľačské útoky v Möllne (1992) a Solingene (1993), vyvoláva otázky, ako hlboko je tento problém zakorenený v nemeckej spoločnosti. Bertelsmann Stiftung informuje o náraste útokov proti utečencom, ktoré sú často výsledkom rasistických a pravicovo extrémistických postojov. Tieto útoky bývajú klasifikované ako porušovanie ľudských práv a prejavujú sa fyzicky aj psychicky.

Okrem bezprostredného dopadu týchto násilných činov slúžia aj ako duch, ktorý žije v mysliach mnohých ľudí. Pozostalí rodinní príslušníci, ktorí teraz zápasia s následkami, požadujú nielen spravodlivosť, ale aj komplexné pochopenie sociálnych a politických štruktúr, ktoré podporujú takéto činy. Prípad v Solingene zostáva bolestivou pripomienkou toho, že vnímanie migrácie spoločnosťou a s ňou spojená stigma môže mať trpký dopad na životy mnohých.

Verejná diskusia o tom, ako sa vysporiadať s násilím pravicových extrémistov a o potrebe načúvať tým, ktorých sa to týka, je čoraz naliehavejšia. Výzva na väčšie uznanie a zváženie politických rozmerov stojacich za takýmito útokmi nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj otázkou, ktorá má potenciál hlboko zmeniť našu spoločnosť.

Napokon treba dúfať, že pozostalí dostanú potrebnú podporu a uznanie, ktoré si zaslúžia, a že sa nezabudne na spomienky obetí. Spoločne musíme pracovať pre spoločnosť, v ktorej sú takéto tragédie minulosťou a v ktorej všetci ľudia bez ohľadu na pôvod môžu nájsť bezpečný domov.