Líder zelených Brantner kritizuje Merza: slabé vedenie vo vojenskej službe!

Líder zelených Brantner kritizuje Merza: slabé vedenie vo vojenskej službe!

V dnešnej rozprave na tému vojenská služba pútajú pozornosť politickí lídri v Nemecku. Spolková predsedníčka Strany zelených Franziska Brantnerová počas straníckej konferencie v Erfurte ostro spochybnila vedenie CDU a SPD. Brantner kritizoval najmä kancelára Friedricha Merza a obvinil ho, že v diskusii o lotériovom systéme pre vojenskú službu konal slabo. Súčasný stav týchto dvoch strán je podľa nej odrazom slabého vodcovstva, ktoré sa dnes prejavuje plošne, najmä pokiaľ ide o podporu Ukrajiny. Merz je kritizovaný aj za jeho váhavý postoj k otázke dodania riadených striel Taurus do krajiny. Koalícia CDU a SPD by sa podľa Brantnera mohla ukázať ako ešte viac rozdelená ako predchádzajúca semaforová koalícia, ktorá bola na konci svojho legislatívneho obdobia.

Vojenská služba sa v posledných týždňoch znovu a znovu objavuje v titulkoch. 14. októbra 2025 sa v relácii Markusa Lanza rozoberali politické nejasnosti na túto tému. Ukázalo sa, že rozhodnutie kabinetu z 27. augusta vyžadovalo od všetkých 18-ročných vyplniť dotazník o spôsobilosti o ich záujme o vojenskú službu. Zatiaľ čo muži musia tento dotazník vyplniť, pre ženy zostáva dobrovoľný. Diskusia o brannej povinnosti je mnohými vnímaná ako nevyhnutná pre budúcnosť Bundeswehru, ktorý potrebuje viac vojenských spôsobilostí, aby dosiahol cieľ NATO 90 000 brancov do roku 2035. Generálny tajomník CDU Carsten Linnemann vyzval na viac záväzných prvkov v tomto procese.

Nepodarený kompromis

Po tom, čo sa CDU a SPD rýchlo dohodli na systéme lotérie pre vojenskú službu, tento kompromis už po krátkom čase stroskotal. Linnemann povedal, že Nemecko potrebuje každý rok 10 000 brancov a ak nebude dostatok dobrovoľníkov, bude musieť zvážiť systém lotérie. Minister obrany Boris Pistorius je pod paľbou, pretože je obvinený z torpédovania dohody frakcií. Kritici z oboch táborov požadujú väčšiu jasnosť a výsledky na stabilizáciu brannej povinnosti s pomocou dobrovoľníkov. Odpor voči týmto opatreniam rastie najmä medzi aktívnymi protivojnovými aktivistami protestujúcimi v Kolíne nad Rýnom.

Perspektívy a výzvy

Diskusia o vojenskej službe má za cieľ posilniť aj Bundeswehr. V pláne je do roku 2035 zvýšiť počet vojakov na minimálne 260 000 aktívnych vojakov a zdvojnásobiť počet záložníkov. Nová právna úprava dokonca umožňuje federálnej vláde aktivovať povolávací rozkaz aj mimo prípadov napätia či obrany. Zásadný však zostáva súhlas Bundestagu.

Výzvy sú jasné: Kritici ako Norbert Röttgen z CDU a Katharina Dröge zo Zelených sa už sťažujú, že súčasný zákon nestačí na prilákanie mladých ľudí do služby. Zväz Bundeswehru poukazuje na dôležité nedostatky v súvislosti s náborom a udržaním personálu. Väčšina obyvateľstva sleduje vývoj skepticky a pýta sa, či Bundeswehr môže skutočne prežiť s dobrovoľníckou službou.

V čase, keď bezpečnostná situácia v Európe zostáva napätá v dôsledku ukrajinského konfliktu, sa vojenská služba stáva viac ako kedykoľvek predtým jablkom sváru v domácej politike. Ako môžu strany vyriešiť súčasné konflikty, sa ešte len uvidí. Debaty o vojenskej reforme však nie sú ukončené.

Viac informácií o aktuálnom vývoji vo vojenskej službe nájdete v správach z južných Nemcov, ZDF a denné správy do.