Kritika Klöcknera: Bundestag bojkotuje CSD a dúhovú vlajku!

Kritika Klöcknera: Bundestag bojkotuje CSD a dúhovú vlajku!

Rozhodnutie predsedníčky Bundestagu Julie Klöcknerovej (CDU), že administratíva Bundestagu sa tento rok nezúčastní na Christopher Street Day (CSD) v Berlíne, vyvoláva vlnu a vyvoláva rozsiahlu kritiku v LGBTI komunite. Klöckner zakázal zamestnancom Bundestagu zúčastniť sa demonštrácie ako rozpoznateľná skupina a tiež nedovolil vztýčiť dúhovú vlajku na budove Reichstagu v deň akcie. Svoje konanie spojila s požiadavkou neutrality a poukázala na to, že administratíva Spolkového snemu sa nesmie zúčastňovať na politických demonštráciách a verejných zhromaždeniach, pričom zamestnanci mimo služby sa samozrejme môžu zúčastniť. Toto rozhodnutie bolo prijaté napriek predchádzajúcej tradícii, že administratíva Spolkového snemu v posledných rokoch vždy vykazovala silnú a viditeľnú prítomnosť v CSD v Berlíne. Združenie Berliner CSD zdôrazňuje, že stiahnutie sa považuje za „aktívne odmietnutie queer viditeľnosti“ a požaduje, aby Klöckner urobila verejné vyhlásenie, aby objasnila svoj postoj. [SWR] uvádza, že Klöckner to považuje za súčasť svojej povinnosti neutrality.

V Porýní-Falcku je reakcia na Klöcknerovo rozhodnutie rovnako jasná. Združenie LGBTI skupín Queernet-RLP ostro kritizovalo túto akciu, pričom Joachim Schulte, hovorca Queernet-RLP, uviedol, že Klöcknerovo rozhodnutie slúži spoločenskému trendu, ktorý obmedzuje slobodu ľudí. Koblenzerova queer predstaviteľka Patricia Pederzani navyše poznamenala, že LGBTQI nie je ideologickým konštruktom, ale skôr súčasťou identity, čím spochybnila Klöcknerov pohľad na neutralitu. Klöcknera berie vážne aj predseda parlamentu spolkovej krajiny Porýnie-Falcko Hendrik Hering (SPD). CSD vníma ako nenahraditeľný symbol rovnosti a rešpektu a ako súčasť povinnosti štátu chrániť queer ľudí. Tento význam pre spoločnosť ako celok je zdôraznený aj v Bad Kreuznachu, kde mestské správy ako Mainz, Nierstein a Bingen podporujú CSD. Stefan Butz, organizátor CSD v Bad Kreuznachu, označuje Klöcknerovo rozhodnutie za nesprávny signál.

Korene Christopher Street Day

Christopher Street Day má svoje korene v protestoch hnutia LGBTI, ktoré sa začali v Nemecku začiatkom 20. storočia. Kľúčovým momentom boli policajné nepokoje v Stonewall Inn v New Yorku v roku 1969, kde LGBTI ľudia vzdorovali diskriminácii. O rok neskôr, 28. júna 1970, sa konal prvý „Deň oslobodenia Christopher Street“, ktorý sa považuje za prvú demonštráciu Pride a dnes sa na celom svete oslavuje so stovkami tisíc účastníkov. Jún, oficiálny mesiac hrdosti, predstavuje silné vyhlásenie o viditeľnosti a právach LGBTI komunít. Aj keď právna situácia v mnohých krajinách pokročila – ako napríklad manželstvo pre všetkých v Nemecku – stále existuje veľa nedoriešených požiadaviek. Medzi ne patrí okrem iného zavedenie samourčovacieho zákona a reformy v rodičovskom práve. Útoky proti LGBTI ľuďom zostávajú vážnym problémom, preto je nevyhnutné pokračovať v protestoch a solidarite počas podujatí Pride. [Amnesty] poukazuje na to, že napriek určitému pozitívnemu vývoju, ako je najväčší pochod Pride v Moldavsku, existujú hlboké represie voči LGBTI aktivistom v iných krajinách, ako je Rusko a Turecko.

Na tomto pozadí, v čase, keď je zviditeľnenie a ochrana práv LGBTI ľudí dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, je Klöcknerovo rozhodnutie vnímané ako krok späť. CSD ponúka nielen priestor na oslavu rozmanitosti, ale je aj základným fórom na protest proti diskriminácii a za rovnosť. Požiadavka úplnej rovnosti a rešpektovania identity všetkých ľudí preto zostáva ústrednou a relevantnou.