Oceliarsky priemysel v ohrození: Politici žiadajú núdzovú pomoc pre pracovné miesta!

Oceliarsky priemysel v ohrození: Politici žiadajú núdzovú pomoc pre pracovné miesta!

Na nedávnej tlačovej konferencii po „Steel Summite“ sa poprední predstavitelia nemeckej politiky a priemyslu stretli, aby hovorili o výzvach, ktorým čelí domáci oceliarsky priemysel. Medzi prítomnými boli spolkový kancelár Friedrich Merz, spolkový minister Lars Klingbeil, Gunnar Groebler z oceliarskeho zväzu a Jürgen Kerner z IG Metall. Ústrednou témou bola potreba priemyselnej ceny elektriny na zabezpečenie konkurencieschopnosti priemyslu, ktorú Friedrich Merz považoval za nevyhnutnú pre prežitie oceliarskeho priemyslu v Nemecku. „Výroba ocele je kľúčovým odvetvím,“ zdôraznil Merz a poukázal na mnohé spoločnosti a zamestnancov, ktorých sa súčasný vývoj dotýka. Podľa Deutschlandfunk musia politici urýchlene prijať opatrenia na podporu transformácie smerom k klimaticky neutrálnej výrobe ocele.

Pohľad na čísla hovorí jasnou rečou: Produkcia surovej ocele v Nemecku klesla v prvej polovici roku 2025 približne o 12 percent na iba 17,1 milióna ton – úroveň, ktorá pripomína finančnú krízu z roku 2009. Priemysel neustále znižuje svoju výrobnú kapacitu a bez konkurenčných cien energie hrozí zánik desiatok tisíc pracovných miest, varoval IG Metall. V roku 2024 zaznamenal oceliarsky priemysel pokles tržieb o 5,3 miliardy eur, pričom konkurenčné podmienky výrazne sťažuje lacná konkurencia z Ázie, najmä z Číny, a colná politika USA, ako uvádza Tagesschau

Výzvy odvetvia

Oceliarsky priemysel je konfrontovaný s mnohými nepriaznivými podmienkami: vysoké náklady na energiu a tlak lacnej ocele z Ázie predstavujú obrovskú výzvu. Hoci je Nemecko najväčším výrobcom ocele v rámci EÚ, európska produkcia ocele predstavuje celosvetovo len 14 percent, zatiaľ čo Ázia pokrýva takmer tri štvrtiny celosvetového dopytu po oceli. Takéto situácie sú pre domácich výrobcov ťažké, a preto hlasy, ako sú hlasy generálneho tajomníka CDU Carstena Linnemanna, nahlas volajú po represívnych clách EÚ na cenovú politiku čínskych konkurentov.

Podľa Groeblera tento vývoj zasiahne najmä ťažko skúšané regióny, keďže veľa pracovných miest tu závisí od rozvoja oceliarskeho priemyslu. V priemyselných odvetviach náročných na výrobu ocele sú zamestnané približne 4 milióny ľudí, z ktorých približne 90 000 je priamo zapojených do výroby ocele. Preto je nevyhnutné prehodnotiť politiku, aby sa zabezpečil sociálny mier zachovaním pracovných miest v priemysle.

Vyhliadky do budúcnosti a opatrenia

Svetlom nádeje by mohla byť plánovaná štátom dotovaná cena priemyselnej elektriny, ktorá sa má realizovať od roku 2026 a mohla by priniesť úľavu pre energeticky náročné firmy. Okrem veľkých firiem ako Thyssenkrupp, ktorá plánuje do roku 2030 znížiť počet zamestnancov z 27-tisíc na 16-tisíc, sa šetriacimi opatreniami v personálnom sektore snažia znižovať náklady aj ďalšie firmy. Salzgitter napríklad plánuje do roku 2028 ročné úspory vo výške 500 miliónov eur, čo by mohlo viesť aj k znižovaniu počtu pracovných miest.

„Je toho veľa, čo treba urobiť,“ pokračoval Merz a existuje len málo náznakov oživenia dopytu, najmä zo sektorov stavebníctva a strojárstva. Tlak je tu enormný a bez podpory politikov zaznel na summite jednotný názor, že bude ťažké postaviť priemysel na nohy. Výzvy na okamžitú politickú akciu možno počuť hlasno a jasne.

Celkovo oceliarsky summit ukazuje, že je čas nielen komunikovať problémy, ale aj podniknúť konkrétne kroky na zlepšenie situácie. Oceliarsky priemysel je a zostáva ústrednou súčasťou nemeckého hospodárstva a je zodpovednosťou všetkých hráčov zabezpečiť jeho budúcnosť.