Dokument o zatykači: Šokujúce poznatky alebo povrchná dráma?

Dokument o zatykači: Šokujúce poznatky alebo povrchná dráma?

Svet rapu momentálne okupuje nový dokument o zatykači, známy ako Aykut Anhan, na streamovacej službe Netflix. Tento dokument sa volá „Babo: Príbeh zatýkacieho rozkazu“ a za krátky čas dosiahol vysoký počet kliknutí. O šokujúcich momentoch a spôsobe prezentácie dokumentu sa v rozhovore vyjadril Martin Seeliger, sociológ a autor práce. [Freitag] uvádza, že Seeliger kritizuje predovšetkým tendenciu k osobnej rovine, ktorá vťahuje diváka do umelcových vnútorných konfliktov. Pri toľkej dramatickosti však Seeligerovi uniká potrebný kontext, najmä pokiaľ ide o zatýkací rozkaz vyrastať v Offenbachu v 90. a 20. storočí.

Dokument sa obmedzuje na šokujúce scény, čo podľa Seeligera pôsobí dosť povrchne. Ako autentické je vnímané najmä zobrazenie užívania drog, no zároveň zostáva pocit neúplnosti sociálneho prostredia. V takomto kontexte by bolo zaujímavé dozvedieť sa viac o každodennom živote v prostredí migrantov. Zastúpenie pohlaví je tiež kritizované ako tradične mužské, zatiaľ čo priestor pre ženy zostáva veľmi obmedzený.

Pohľad na zatykač

Zatykač, narodený 16. decembra 1985 v Offenbachu nad Mohanom, pochádza z turecky hovoriacej a nepraktikujúcej alevitskej rodiny. Jeho matka pochádza z Giresunu, zatiaľ čo jeho otec je Zaza Kurd z Tunceli. Toto kultúrne pozadie formuje jeho kariéru, ktorá je poznačená osobnými neúspechmi a stratami. Po tom, čo jeho otec spáchal samovraždu vo veku 14 rokov, musel odísť zo školy. Tieto traumatické zážitky naňho mali trvalý vplyv a odzrkadľujú sa aj v jeho hudbe.

Po krátkom pobyte v Istanbule, kam musel utiecť pred hrozbou väzenia za obchod s drogami, žil v Holandsku. Tam vznikli jeho prvé texty predtým, ako sa vrátil do Offenbachu a začal pôsobiť v stávkovom biznise. V určitom okamihu získal svoju prvú hudobnú kariéru, keď mu bola ponúknutá zmluva s Echte Musik. Jeho prvý album „Azzlack Stereotype“ vyšiel v roku 2010 a dal jeho kariére prvý impulz.

Sociálna relevancia a identifikácia

Seeliger vo svojej analýze uznáva aj spoločenskú úlohu zatykačov. Pôsobí ako dôveryhodná postava pre migrantov, neistých mladých ľudí a zasahuje tak nemeckú strednú triedu, ako aj mladú cieľovú skupinu. Napriek svojej popularite Seeliger neverí, že sa gangsta rap stáva politickejším. Skôr vníma scénu ako súčasť pravicovej kultúrnej vojny, ktorá ovplyvňuje vnímanie verejnosti v Nemecku. Gangsta rap môže ponúkať príležitosti na identifikáciu, ale to automaticky nevedie k organizovanej politickej akcii.

Seeliger poukazuje na neochotu mnohých rapperov z robotníckej triedy migrantov angažovať sa v odboroch či ľavicových stranách. Tu prichádzajú do úvahy úvahy sociológa Pierra Bourdieua, ktorý zdôrazňuje, že politické myslenie je často možné až po boji o prežitie. To vrhá zaujímavé svetlo na spoločenské výzvy, ktoré musia rapper a jeho poslucháči prekonávať v každodennom živote.

Ako príklad sa uvádza Eko Fresh, ďalší známy rapper, ktorý sa vo svojich textoch venuje aktuálnym spoločenským témam. Seeliger zdôrazňuje, že v dokumente chýbalo hlbšie skúmanie týchto tém. Myšlienka zraniteľného muža v kontexte zatýkacích rozkazov v konečnom dôsledku prináša niektoré politicky progresívne momenty do zobrazenia, a to aj napriek početným slabinám, ktoré dokument zdôrazňuje.

Stručne povedané, dokument o zatykači ukazuje nielen život umelca, ale odráža aj zložité sociálne problémy. Kritické komentáre Martina Seeligera nás vyzývajú, aby sme bližšie spochybnili prezentovaný obsah a vylepšili náš pohľad na spoločenskú realitu, ktorá tvorí rámec pre takéto rozprávania. Viac o pôsobivej kariére a výzvach zatykača si môžete prečítať na Wikipédii.