Generácia Z požaduje: flexibilitu namiesto pevného pracovného času!

Generácia Z požaduje: flexibilitu namiesto pevného pracovného času!

V rýnskom meste Hamm momentálne prebieha búrlivá diskusia o tom, čo generácia Z – termín, ktorý označuje ľudí narodených v rokoch 1996 až 2009 – očakáva od tradičného sveta práce a ako sa títo mladí ľudia cítia na trhu práce. Na veľtrhu vzdelávania influencer a účastník nemeckého Next Top Model Julian Kamps už po troch týždňoch zamestnania vyjadril svoju nespokojnosť s klasickým pracovným dňom. "Tri a pol hodiny voľného času po pracovnom dni od 7:30 do 18:41 - môže to byť naozaj model života?" pýta sa Kamps vo virálnom videu, ktorému sa v súčasnej diskusii o pracovnej kultúre venuje veľká pozornosť. Diskurz o záťaži osemhodinového pracovného dňa a očakávaniach mladých ľudí naberá na obrátkach a ukazuje sa, že generácia Z nie je jednoducho pripravená priniesť rovnaké obete ako ich predchodcovia.

Ako uvádza Tagesschau, mnohí predstavitelia tejto generácie pripisujú veľký význam dobrej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. 16-ročný Selahattin sníva o tom, že sa stane nezávislým a nebude musieť chodiť každý deň do kancelárie. „Práca každý deň nie je pre mňa,“ priznáva, pričom jeho rovesníci tiež uvažujú o flexibilných modeloch práce. Jeho priateľka Finja, študentka, považuje bežný pracovný deň za stresujúci a chcela by alternatívnu pracovnú dobu, ktorá ponúka viac priestoru na súkromný život. Alexander, stážista, vníma svoju súčasnú prácu ako povinnosť, no v budúcnosti by chcel mať flexibilný úväzok.

Skepticizmus zamestnávateľov

Ale čo druhá strana mince? Matthias Kottmann, konateľ spoločnosti na spracovanie kovov, vyjadruje obavy z ochoty svojich mladších zamestnancov pracovať. Zdôrazňuje, že diskusia o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom by nemala ignorovať potrebu pracovného výkonu. „Otázkou zostáva, koľko flexibility dokáže ekonomika tolerovať bez toho, aby utrpela produktivita,“ hovorí. Tidi von Tiedemann, výkonný riaditeľ filmovej produkčnej spoločnosti, však vníma flexibilitu ako príležitosť. Uvádza, že ústupky mladým zamestnancom by mohli zvýšiť ich motiváciu a dokonca pomôcť vyrovnať sa s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov.

Výsledky prieskumu spoločnosti Statista podčiarkujú perspektívu generácie Z. Približne 78 percent je ochotných zmeniť prácu, ak sa objavia lepšie možnosti zárobku. Takmer dve tretiny chcú otvorenú a modernú kultúru riadenia, ktorá si cení ich úspechy. Okrem toho 75 percent požaduje podporu v oblasti duševného zdravia pri práci.

Ako sa porovnáva generácia Z?

Nie je však všetko zlato, čo sa blyští: Kým v Nemecku je zamestnaných okolo 6,2 milióna ľudí vo veku od 20 do 29 rokov, ktorí platia sociálne poistenie, generácia Z tvorí celkovo okolo 12 miliónov obyvateľov, čo zodpovedá podielu okolo 14,8 percenta. Obavy z produktivity tejto generácie nie sú u starších generácií neopodstatnené. Viac ako dve tretiny hodnotení staršej generácie považujú generáciu Z za menej schopnú. Podľa prieskumov sa dve tretiny generácie Z snažia o profesionálny úspech, podobne ako mileniáli.

Debata teda nie je len o tom, či by nové modely práce mohli ovplyvniť odchod budúcich pracovníkov do dôchodku, ale aj o tom, ako hospodárstvo a spoločnosť ako celok reagujú na potreby generácie, ktorá chce nanovo definovať pracovný život. Požiadavky na flexibilnejší životný štýl by mohli mať potenciál natrvalo zmeniť pracovnú kultúru. Uvidí sa, či sú zamestnávatelia ochotní podporiť túto zmenu, alebo bude kraľovať skepsa a tradícia.

V diskusii o pracovnom modeli budúcnosti sa javí ako nevyhnutné podporovať vzájomné porozumenie medzi zamestnávateľmi a generáciou Z s cieľom nájsť spôsob, ktorý bude spravodlivý pre obe strany. Porýnie zažíva vzrušujúcu fázu v štruktúre pracovného sveta – či je spravodajstvo lenivé alebo usilovné, sa ešte len uvidí.