PKK oznamuje historické stiahnutie svojich bojovníkov z Turecka

PKK oznamuje historické stiahnutie svojich bojovníkov z Turecka

Významný krok v dlhotrvajúcom konflikte: Strana kurdských pracujúcich (PKK) oznámila, že stiahne svojich bojovníkov z Turecka do severného Iraku. Toto rozhodnutie prichádza v rámci mierového procesu s tureckou vládou a bolo oficiálne oznámené v nedeľu, ako informovala kurdská tlačová agentúra Firat. 25 bojovníkov sa už stiahlo a PKK dúfa, že turecká vláda podnikne potrebné „právne a politické“ kroky na podporu tohto procesu.

PKK, ktorá od svojho založenia v roku 1978 za Abdullaha Öcalana bojuje za kurdské práva, podnikla v posledných rokoch množstvo významných krokov. V júli 2025 ich bojovníci symbolicky zložili zbrane, čo vyvolalo medzi Kurdmi v Turecku mnoho nádejí. Vyhlásenie spolustarostky mesta Diyarbakır Serra Bucaka, že rozpustenie PKK možno považovať za „veľmi historické rozhodnutie“, zdôrazňuje dôležitosť tohto procesu.

Kontext stiahnutia

PKK oznámila svoje rozpustenie v máji 2025, po ktorom nasledovalo symbolické prímerie na základe výzvy od Öcalana. Zakladateľ PKK, väznený od roku 1999, vyzval na mierovú, demokratickú spoločnosť v Turecku, čo podnietilo organizáciu, aby vyhlásila ozbrojený boj za zastaraný. PKK zdôrazňuje potrebu aktívnej účasti na politických procesoch.

Nedávne udalosti ukazujú, že mier v regióne je určite možný, no otázkou zostáva, či prezident Erdoğan dokáže naplniť nádeje Kurdov. V bojoch medzi PKK a tureckou armádou od 80. rokov historicky zahynulo viac ako 40 000 ľudí, čo podčiarkuje citlivosť tejto otázky.

Komplexný konflikt

Vzťahy medzi Tureckom a PKK sa vyznačujú nielen národnou, ale aj medzinárodnou dynamikou. Erdöova politická stratégia na zadržanie Kurdov a posilnenie regionálneho vplyvu je ovplyvnená vývojom v susednej Sýrii. Napriek zjavnému tlaku na mier pretrváva rozšírená skepsa, pokiaľ ide o to, či Erdoğanova turecká vláda podniká potrebné kroky na zabezpečenie trvalého mieru.

Okrem toho je kľúčová otázka štatútu Rojavy, sporného územia, ktoré PKK využíva ako základňu. Erdoğan považuje tento región za „teroristickú zónu PKK“ a vojensky tam zasiahol. Geopolitický vývoj tiež ukazuje, že konflikt má ďalekosiahle dopady na celkovú stabilitu regiónu.

Ďalšie kroky tureckej vlády a jej konkrétne reakcie na požiadavky PKK budú kľúčové, aby sa zistilo, či je tento mier udržateľný. Snaha o konštruktívny dialóg medzi rôznymi aktérmi by mohla byť kľúčom k riešeniu týchto dlhotrvajúcich konfliktov, ale či sa to podarí, sa ešte len uvidí.

Zdroje: Rádio Lippe, ZDF dnes, Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie.