Pastor Gerhard Dane hovorí o viere, pochybnostiach a spoločenstve

Pastor Gerhard Dane hovorí o viere, pochybnostiach a spoločenstve

Pastor Gerhard Dane, duchovný, ktorý svoju vieru nielen žije, ale aj odráža, pôsobí v pokojnom kraji medzi Bedburgom a Elsdorfom. Od svojej vysviacky v roku 1967 toho zažil veľa. Dane opisuje Boha ako všadeprítomného, ​​podobne ako vzduch, ktorý je potrebný k životu. Záhrada a bezpečie jeho prikrývky sú preňho obzvlášť dôležité miesta, kde vníma krásu života a cíti, ako v ňom pôsobí Duch Svätý. Ale jeho viera nie je bez otázok; pochybuje a čuduje sa, prečo Boh pripúšťa utrpenie a zločin. Tieto pochybnosti sú súčasťou jeho poctivého skúmania viery.

Dane, ktorý pôsobil ako okresný dekan dvanásť rokov, kritizuje vývoj v cirkvi, ktorý nie je v súlade s duchom Ježiša Krista. Súčasnú cirkevnú krízu vníma ako súčasť väčšej krízy kultúry a viery a pevne verí, že krízy môžu priniesť konce aj nové začiatky. Zmenilo sa aj vnímanie pojmu „cirkev“; mnohí to vnímajú negatívne, kým Dán vidí pozitívne impulzy z Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré sú tu často prehliadané.

Medzináboženský dialóg ako príležitosť

Dane je tiež zástancom dialógu medzi rôznymi náboženskými komunitami. Ako príležitosť na prehĺbenie a rozšírenie vlastnej viery vníma najmä rozhovory so židovskými komunitami. Rímsky biskup zdieľa toto, ako dbk.de nahlásené. Pri svojich návštevách synagóg, napríklad v Buenos Aires, zdôrazňuje dôležitosť vzťahov medzi židmi a kresťanmi. Hlboké porozumenie a bratský pozdrav katolíckej cirkvi židovským komunitám podčiarkujú toto puto.

„Medzináboženský dialóg by nemal byť len o podpore a vzájomnom rešpekte, ale mal by tiež konkrétne reagovať na aktuálne výzvy, akými sú ochrana životného prostredia a mier,“ zdôrazňuje biskup. Deje sa tak v kontexte, kde je 17. január už dlho ustanovený ako „deň dialógu medzi katolíkmi a židmi“ a slúži aj ako príležitosť na uznanie spoločných koreňov vo viere.

Krízy v dialógu

Tieto dialógy však nie sú vždy bezproblémové. Felix Körner, teológ a islamský učenec, poznamenáva, že v čase krízy sa často musia prerušiť časti medzináboženského dialógu. Po 7. októbri tohto roku, keď opäť vzplanulo napätie medzi Izraelom a Palestínou, boli náboženské komunity nútené dočasne prerušiť dialóg. katholisch.de opisuje, ako sa v takých časoch často musia odložiť citlivé otázky, zatiaľ čo sa súčasne organizuje naliehavo potrebná humanitárna pomoc.

Körner zdôrazňuje, že odvaha a ochota stretnúť sa sú rozhodujúce pre vedenie úspešného dialógu. Podstatné sú faktory ako uznanie druhých a znalosť vlastnej náboženskej tradície. Predsudky zrodené z náboženskej nevedomosti možno rozbiť skutočnými stretnutiami a spoločným konaním.

V konečnom dôsledku zostáva medzináboženský dialóg výzvou, ale aj príležitosťou nielen na lepšie vzájomné porozumenie, ale aj na podporu hodnôt mieru a rešpektu. „Cirkvi a náboženské komunity musia spolupracovať, aby spoločne reagovali na výzvy dneška,“ povedal Dane. Práve tieto ľudské spojenia a dialógy udržujú vieru pri živote aj v ťažkých časoch.