Horúčavy v lete: Ako hypotalamus chráni naše telo!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Zistite, ako horúce počasie ovplyvňuje telo, a objavte výskum tolerancie tepla vo Viersene.

Erfahren Sie, wie heißes Wetter den Körper beeinflusst, und entdecken Sie Forschungsergebnisse zur Hitzetoleranz in Viersen.
Zistite, ako horúce počasie ovplyvňuje telo, a objavte výskum tolerancie tepla vo Viersene.

Horúčavy v lete: Ako hypotalamus chráni naše telo!

V posledných rokoch sú letá v Severnom Porýní-Vestfálsku (NRW) čoraz teplejšie. Ako liaheň teplôt sa etabloval najmä región okolo Tönisvorstu, kde 25. júla 2019 namerali dych vyrážajúcich 41,2 stupňa Celzia. Takéto extrémne hodnoty vás nielen znepokojujú, ale vyvolávajú aj otázku, ako sa s týmito extrémnymi podmienkami vyrovnávajú naše telá. Hypotalamus, centrálna časť diencefala, hrá kľúčovú úlohu, pretože reguluje vegetatívne funkcie v ľudskom tele. Pri zdravom životnom štýle – pravidelný pohyb, vyvážená strava, nefajčenie a málo alkoholu – táto časť mozgu funguje optimálne, napr. rp-online.de.

Ako sa však telo prispôsobí týmto neustále sa zvyšujúcim teplotám? Vedci z univerzity v Heidelbergu objavili fascinujúci adaptačný mechanizmus pozorovaný u myší vystavených konštantnej teplote 36 stupňov Celzia po dobu 30 dní. V skupine nervových buniek citlivých na teplo v hypotalame týchto zvierat bola identifikovaná obzvlášť aktívna populácia neurónov, ktoré vysielajú kontinuálne signálne podnety. Toto je biologický zázračný nástroj na ochranu tela pred prehriatím, ako klinikum.uni-heidelberg.de opisuje.

Adaptácia v mozgu

Výskum ukazuje, že aktivita týchto neurónov je rozhodujúca pre to, ako dobre myši zvládajú vysoké teploty. Myši, ktoré si zvykli na 36 stupňov, boli schopné odolať teplu až 39 stupňov Celzia po dobu 24 hodín, kým neaklimatizované myši sa vzdali maximálne po šiestich hodinách. To ukazuje, aký výkonný a prispôsobivý je náš mozog – a to sa netýka iba myší. Podobné mechanizmy by nám ľuďom mohli pomôcť lepšie sa vyrovnať so zvyšujúcim sa tepelným stresom, ako uvádza hct.online.

Výskum profesora Dr. Jana Siemensa z lekárskej fakulty v Heidelbergu skúma, ako nervové bunky detegujú a regulujú teplotu. To ukazuje, že úpravy nemajú len krátkodobý efekt; Na výrazné zvýšenie tolerancie tepla u aklimatizovaných myší je potrebné niekoľko dní intenzívneho vystavenia teplu. Špecifickou deaktiváciou alebo aktiváciou týchto neurónov bola preukázaná úloha, ktorú zohrávajú pri podpore pomalej, ale účinnej adaptácie.

Znížte zdravotné riziká

Vzhľadom na trvalo vysoké teploty je potreba ďalších ochranných stratégií jasná. Zatiaľ čo krátkodobé teplo je liečené rýchlejšími reakciami tela, dlhotrvajúci tepelný stres vyžaduje aktiváciu špecifických nervových signálnych dráh v hypotalame. Tu je potrebný ďalší výskum, aby bolo možné lepšie posúdiť a prípadne čeliť zdravotným rizikám spôsobeným dlhými vlnami horúčav. Cieľom je vyvinúť stratégie, ktoré sú dôležité pre ľudí aj zvieratá – krok, ktorý bude pre mnohých z nás vzhľadom na zmenu klímy a jej dôsledky čoraz dôležitejší.