Irán na pokraji: ekonomická kríza a vojna hrozí, že rozdelí krajinu!

Irán na pokraji: ekonomická kríza a vojna hrozí, že rozdelí krajinu!

Situácia v Iráne sa v posledných dňoch dramaticky zhoršila. Pred týždňom Izrael spustil vojenský útok na iránske zariadenia, ktorý mal množstvo dopadov na krajinu a jej obyvateľov. Tieto útoky boli zamerané na vojenské zariadenia aj na kontroverzný iránsky jadrový program. Zasiahnuté sú najmä hlavné závody na ťažbu ropy a zemného plynu vrátane plynového poľa South Pars a rafinérie Asaluyeh, ktoré boli bombardované FAZ nahlásené.

Bezprostredným dôsledkom týchto útokov bol dramatický pokles iránskeho riálu, ktorý počas počiatočných útokov klesol o 18 percent. Na stabilizáciu destabilizovanej meny vláda zakázala obchodovanie s devízami a webové stránky už nesmú zobrazovať informácie o cene dolára alebo kryptomien. Iránska centrálna banka sa navyše snaží čeliť možnému úniku kapitálu, zatiaľ čo akciový trh stojí na mŕtvom bode. Na čerpacích staniciach v krajine je na prídel benzínu, čo vedie k dlhým radom a ďalšiemu napätiu už aj tak napätej ekonomickej klímy.

Ekonomická bieda a pretrvávajúce sankcie

Už beztak mizernú ekonomickú situáciu v Iráne tieto ozbrojené konflikty zhoršujú. Pred vojnou krajina zápasila s mierou inflácie nad 35 percent; Chudoba a zmenšujúca sa stredná trieda sú na dennom poriadku. Životné podmienky obyvateľov zhoršuje aj častý nedostatok elektriny a vody. Západné sankcie, ktoré sa za vlády Trumpa od roku 2018 zintenzívnili, vyvinuli silný tlak na iránsku ekonomiku. Opatrenia výrazne zasiahli predovšetkým export ropy, ktorá predstavuje najdôležitejšie zdroje príjmov krajiny, hoci Čína ako hlavný nákupca môže pomôcť len v obmedzenej miere.

Za túto krízu však nemôžu len sankcie. Korupcia a zlé hospodárenie ešte viac oslabili ekonomické štruktúry krajiny, ako ukazuje škandál okolo spoločnosti Debsh obchodujúcej s čajom. Hovorí sa tiež, že zo sankcií profitujú štátne firmy, zatiaľ čo súkromné ​​firmy znášajú následky. Pozorovatelia vidia pochmúrne vyhliadky pre budúcnosť krajiny: očakáva sa hlboká hospodárska kríza a mnohí skeptici sa pýtajú, či sankcie môžu skutočne viesť k prehodnoteniu zo strany vlády. Príklady z krajín ako Kuba a Venezuela ukazujú, že sankcionované režimy často neabdikujú ani sa neodchyľujú od svojho smerovania.

Politická a spoločenská situácia

Vnútropolitická situácia v Iráne sa medzitým výrazne zhoršuje. Podpredseda Bundestagu a politik Strany zelených Omid Nouripour varuje pred možnou eskaláciou konfliktu medzi Iránom a Izraelom, čo môže mať fatálne následky pre celý región vrátane Izraela. Situáciu opisuje ako potenciálny „požiar“ a požaduje, aby všetky strany prejavili maximálnu zdržanlivosť s cieľom prelomiť špirálu násilia a chrániť civilné obyvateľstvo. Napätou situáciou trpí najmä civilné obyvateľstvo s celoštátnym nedostatkom paliva a základných zásob.

Nepokoje medzi obyvateľstvom narastajú. Mnohí sa snažia opustiť Teherán, zatiaľ čo iránske vedenie prijalo málo opatrení civilnej obrany. Neexistujú žiadne letecké alarmy a protiletecké úkryty a ľudia žijú v neustálej neistote, zatiaľ čo protirežimná klíma je ďalej potláčaná zatýkaním a vypínaním internetu.

V medzinárodnom kontexte hlavní ministri zahraničných vecí vrátane nemeckého Johanna Wadephula vyzvali Irán, aby sa bez predbežných podmienok vrátil k rokovaniam o svojom jadrovom programe. Podporili to aj lídri G7, ktorí dali jasne najavo, že Irán by nemal mať prístup k jadrovým zbraniam.

Horúcou témou zostáva katastrofálna ekonomická a sociálna situácia Iránu. Odborníci sú skeptickí, či zahraničné sankcie skutočne povedú k zmene politického správania v Iráne, alebo tlak povedie k tomu, že režim si ešte viac upevní kontrolu nad občianskou spoločnosťou. Otázkou zostáva, čo bude s krajinou ďalej a aké dôsledky bude mať konflikt pre región.