Zatknutie popierača holokaustu: V Starnbergu odhalený antisemitizmus!
7. októbra 2025 bol v Neuburg-Schrobenhausene zatknutý nemecko-kanadský občan za popieranie holokaustu. Vyšetrovanie prebieha.

Zatknutie popierača holokaustu: V Starnbergu odhalený antisemitizmus!
Dňa 7. októbra 2025 zatkla prokuratúra v Mníchove a policajné riaditeľstvo Severného Bavorska v Starnbergu 70-ročného nemecko-kanadského občana. Muž je podozrivý z viacnásobného podnecovania k nenávisti a z používania protiústavných poznávacích značiek. Toto zatknutie bolo vykonané na základe zatykača vydaného vyšetrujúcim sudcom na okresnom súde v Mníchove po tom, ako vyšetrovania antisemitistického komisára Bavorskej justície a Inšpekcie kriminálnej polície odhalili informácie o údajných činoch, ku ktorým došlo od novembra 2022 do augusta 2025.
Obvinený nie je neznámy, keďže už bol za podobné činy viackrát súdne trestaný. Na platforme správ Telegram vraj zverejnil videá, v ktorých agitoval proti Židom a šíril pravicový extrémistický obsah. Okrem iného tvrdil, že plynové komory v Osvienčime boli postavené len ako kulisy po vojne. Medzi ďalšie obvinenia patria nepravdivé tvrdenia o 11. septembri 2001, ktoré majú tiež antisemitský podtón. To všetko sa udialo v atmosfére charakterizovanej nárastom dezinformácií a nenávistných prejavov, najmä prostredníctvom digitálnych platforiem.
Právne pozadie popierania holokaustu
V Nemecku je popieranie holokaustu nielen spoločenským, ale aj právnym tabu. Niektoré základné právne ustanovenia boli zavedené už v 60. rokoch minulého storočia na boj proti popieraniu nacistických zločinov. Tieto zákonné opatrenia boli reakciou na vlnu antisemitských incidentov v spoločnosti. Už vtedy bolo jasné, že poburovanie a popieranie zločinov národného socializmu predstavuje vážnu hrozbu.
25. apríla 1985 nemecký Bundestag rozhodol, že popieranie holokaustu bude stíhané ako samostatný trestný čin. Bol to zásadný krok, pretože Spolkový ústavný súd dal v roku 2018 jasne najavo, že popieranie holokaustu nespadá pod ochranu slobody prejavu. Bundestag potom sprísnil § 130 Trestného zákona, aby zabezpečil, že takéto trestné činy budú automaticky stíhať prokurátorom. Právny rámec odráža naliehavosť, s akou musí Nemecko vystupovať proti antisemitizmu a nenávisti.[bpb] uvádza, že parlamentná diskusia o týchto otázkach má aj dnes veľký význam.
Súčasný vývoj a spoločenský význam
Nedávne incidenty vrhajú svetlo na pretrvávajúce spoločenské výzvy v boji proti antisemitizmu. Zatknutie 70-ročného muža ukazuje, že šírenie pravicovo-extrémistického a antisemitského obsahu sa zvyšuje najmä na digitálnych sieťach. Nie je to len nemecký problém, ale rozvinul sa do medzinárodného fenoménu, ktorý charakterizujú siete v rôznych krajinách.
Vzhľadom na rastúci význam digitálnych komunikačných kanálov a výskyt nenávistných prejavov v týchto priestoroch politici zareagovali. V júni 2020 bol prijatý zákon proti pravicovému extrémizmu a trestným činom z nenávisti, ktorý ukladá prísnejšie tresty za vyhrážky na internete. Spoločenská diskusia o antisemitizme a potrebe pomoci v boji proti dezinformáciám je aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým a je zameraná aj na budúce právne úpravy, keďže koaliční partneri z Únie a SPD plánujú zakázať manipulatívne praktiky.
Stručne povedané, zatknutie údajného popierača holokaustu zostáva dôležitým krokom v boji proti antisemitizmu a podnecovaniu. Ukazuje to, že napriek právnemu základu a sociálnemu záväzku je pred nami ešte veľa práce, aby sme viedli otvorený dialóg o týchto naliehavých problémoch a dali tým, ktorých sa to týka, vyjadriť svoj názor.