Obrovské straty lesov v Amazónii: Čo to znamená pre našu klímu?

Obrovské straty lesov v Amazónii: Čo to znamená pre našu klímu?

V brazílskej Amazónii sa situácia v dažďových pralesoch dramaticky zhoršila: od roku 1985 tam ubudlo okolo 52 miliónov hektárov prírody, čo je plocha väčšia ako celé Španielsko. Celkovo je strata v Brazílii od začiatku záznamov znepokojujúcich 111,7 milióna hektárov, čo je viac ako trojnásobok rozlohy Nemecka. Tieto alarmujúce čísla pochádzajú z iniciatívy MapBiomas, ktorá analyzuje satelitné snímky a ktorú tvoria univerzity, mimovládne organizácie a technologické spoločnosti.

Za takmer päť storočí do roku 1985 bolo už 60 percent dnešnej pôdy v Brazílii premenených na poľnohospodárstvo, baníctvo a mestá. Je však šokujúce, že väčšina tejto transformácie, 40 percent, sa odohrala len za štyri desaťročia medzi rokmi 1985 a 2024. Najmä v rokoch 1995 až 2004 došlo k najvážnejšiemu odlesňovaniu. Posledné desaťročie sa vyznačovalo zrýchleným odlesňovaním v dôsledku klimatických vplyvov, degradácie pôdy a pokračujúceho rozširovania poľnohospodárskej pôdy.

Klimatické vplyvy a lesné požiare

Dôsledky tohto odlesňovania sú dramatické: podiel prírodných oblastí v Brazílii klesol z 80 percent v roku 1985 na iba 65 percent v roku 2024. Najväčšia mokraď na zemi, Pantanal, vtlačila svoje záplavové cykly, pričom rok 2024 je považovaný za najsuchší za posledných 40 rokov. V roku 2024 bola vodná plocha v Pantanale neuveriteľných 73 percent pod priemerom za roky do roku 2024, čo malo za následok ničivé lesné požiare. V Cerrado, brazílskych vlhkých savanách na juhovýchode, bolo za posledné štyri desaťročia vyrúbaných asi 40 miliónov hektárov prirodzenej vegetácie, čo je pokles o 28 percent.

Uprostred tohto znepokojujúceho vývoja prezident Luiz Inácio Lula da Silva prisľúbil „nulové odlesňovanie“ pre Brazíliu do roku 2030. Toto oznámenie sa očakáva na blížiacej sa globálnej klimatickej konferencii COP30 v novembri v Beléme v amazonskom regióne, kde sú na programe otázky ako ochrana klímy a odlesňovanie. Napriek týmto sľubom zostáva tlak na využívanie zdrojov v Amazónii vysoký.

Globálne úsilie o záchranu lesov

Otázka odlesňovania nie je len brazílskym, ale globálnym problémom. Na klimatickej konferencii OSN COP26 v Glasgowe sa viac ako 100 krajín zaviazalo zastaviť ničenie lesov a inej krajiny do konca roku 2030. Medzi signatárov patria významné štáty ako Brazília a Rusko. Klimatickí aktivisti však tento termín kritizujú ako príliš neskoro, zatiaľ čo britskí lídri zdôrazňujú dôležitosť lesov pri obmedzovaní globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.

Vyhlásenie o boji proti odlesňovaniu je podporené finančným balíkom v hodnote viac ako 20 miliárd dolárov. Táto dohoda sa vzťahuje na krajiny na celom svete, ktoré sú domovom viac ako 85 percent celosvetových lesov, medzi ktoré patrí aj Amazonský dažďový prales. Napriek týmto medzinárodným rámcovým podmienkam je jasné, že odlesňovanie, najmä v Amazónii, nezadržateľne pokračuje. Nasledujúcich pár rokov je zásadných na to, aby sme skutočne niečo zmenili.