Hesse plánuje povinné hlásenie duševne chorých ľudí po násilných činoch!

Hesse plánuje povinné hlásenie duševne chorých ľudí po násilných činoch!

Po šokujúcich násilných činoch z posledných mesiacov vyvstáva zásadná otázka: Ako môžeme zvýšiť bezpečnosť v Nemecku a zároveň chrániť práva ľudí? Najmä v tejto súvislosti sa horlivo diskutuje o možnej oznamovacej povinnosti pre duševne chorých ľudí v Hesensku. Táto myšlienka nachádza čoraz väčšiu podporu, najmä po masových streľbách a teroristických útokoch, ktoré vrhajú tieň na našu spoločnosť. Podľa FAZ Motívy takýchto činov sa intenzívne skúmajú, aby ich bolo možné lepšie klasifikovať. Či už ide o amok, teror alebo atentát – politické a spoločenské reakcie naň sú takmer totožné, ale príčiny môžu byť zložitejšie.

Politicky motivované činy, ktorých cieľom je zabiť veľké množstvo ľudí, sú klasifikované ako teroristické činy. Decembrové udalosti v Magdeburgu a tragédia v Hamburgu sú len niekoľkými príkladmi, ktoré viedli generálneho tajomníka CDU Carstena Linnemanna k tomu, aby požadoval centrálny register duševne chorých násilných zločincov. V súčasnosti takýto register v Nemecku neexistuje. Hesse preto plánuje prihlásiť určitých duševne chorých ľudí na políciu, čo opäť rozprúdi debatu o súkromnom verzus verejnom blahu.

Duševné choroby a radikalizácia

Ako však v konečnom dôsledku súvisia duševné choroby a radikalizácia? Štúdia, ktorá sa tejto téme intenzívne venuje, ukazuje, že nie všetky násilné činy súvisia s islamistickým pozadím. Mnohí, ako napríklad Afganec, ktorý v januári zaútočil na skupinu škôlky v Aschaffenburgu, mali základné duševné choroby. Kľúčovú úlohu tu zohráva Úrad na ochranu ústavy, ktorý identifikuje viac ako 27 000 ľudí s potenciálom pre „islamizmus“. Patrí medzi ne aj približne 480 takzvaných „hrozieb“, pričom približne 100 z nich je už vo väzbe. Tieto prípady jasne ukazujú, že radikálny islamizmus postihuje len malú časť moslimskej populácie, ktorú celkovo tvorí približne 5,5 milióna mierumilovných ľudí. čas poznámky.

Je zaujímavé, že sa ukázalo, že psychické poruchy môžu byť príčinou aj dôsledkom procesov radikalizácie. Zatiaľ čo niektoré vedecké štúdie nenachádzajú jasnú súvislosť medzi duševnými poruchami a radikalizáciou, iné poukazujú na zvýšenú pravdepodobnosť duševných chorôb u osamelých páchateľov, ktorí často pochádzajú z prostredia izolácie a nedostatku podpory. Títo jednotlivci často pôsobia v tieni ideologických a ekonomických problémov, ktoré obklopujú terorizmus.

Úloha poradenstva a prevencie

Diskusia o povinnom hlásení vyvoláva aj otázku, ako môžeme vhodne reagovať na duševné poruchy. Odborníci varujú, že závažné duševné choroby, ako sú bludy alebo autistické poruchy, môžu výrazne ovplyvniť poradenské procesy. Pri práci s radikalizovanými pacientmi je potrebné venovať osobitnú pozornosť posttraumatickým stresovým poruchám a samovražedným myšlienkam, ktoré sa u postihnutých často vyskytujú. Na rýchle a efektívne riešenie problémov, ako sú: bpb poukazuje na to.

Rozhodujúca je zároveň prevencia: Ak sa chceme vyhnúť radikálnym myšlienkam, je potrebné brať vážne sociálnu izoláciu a s ňou spojený psychický stres. Pretože zatiaľ čo ideológie fungujú ako rámec, ktorý vytvára zmysel, nebezpečenstvo radikalizácie zostáva stále prítomné – dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí sú duševne labilní.

Téma preto zostáva aktuálna a zložitá. Potrebný je citlivý prístup k potenciálnym páchateľom aj k dotknutým skupinám v spoločnosti. Len tak môžeme nájsť spôsob, ktorý prinesie bezpečnosť a individuálne práva do harmonickej rovnováhy.