Boj proti klanovej kriminalite: Stále viac nájazdov v Dolnom Sasku!

Boj proti klanovej kriminalite: Stále viac nájazdov v Dolnom Sasku!

V posledných týždňoch sa v Nemecku opäť rozprúdila téma klanovej kriminality. V centre pozornosti sú rôzne zločinecké skupiny, ktoré sa vyznačujú rodinnými vzťahmi a spoločným etnickým pôvodom. Polícia opakovane informovala o svojom vyšetrovaní v tejto súvislosti, najmä v Dolnom Sasku, kde definícia ministerstva vnútra uvádza, že klany predstavujú zločinecké skupiny spojené úzkymi rodinnými väzbami. Táto definícia je však opakovane spochybňovaná. NDR informuje o obavách, ktoré vyjadril Thomas Müller, vyšetrovateľ polície v Brémach. Kritizuje, že pojem klanová kriminalita často vytvára plošnú klasifikáciu ľudí na základe ich rodinnej štruktúry. Napríklad všetci mlynári by mohli byť vnímaní ako potenciálne zločinci. Tento prístup vedie mnohé hlasy k tomu, aby namiesto toho hovorili o „organizovanom zločine“ alebo „zločineckých gangoch“.

Problém však siaha ešte ďalej. V Severnom Porýní-Vestfálsku, Berlíne a Dolnom Sasku je boj proti klanovej kriminalite ústredným záujmom úradov. Minister vnútra Herbert Reul varuje, že spoločenský poriadok ohrozuje klanová kriminalita. Často dochádza k hromadným bitkám, krádežiam šperkov a lúpeži. nahlas Deutschlandfunk To opakovane vedie k nájazdom, ako je ten nedávny v nočnom živote, aby sa preskúmali prepojenia medzi klanmi a scénou vyhadzovačov. Čísla hovoria samy za seba: V Severnom Porýní-Vestfálsku bolo v roku 2023 zaznamenaných okolo 7 000 trestných činov členov klanu, čo znamená nárast o takmer 7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Štatistické úvahy a sociálne výzvy

Kritika termínu „klanový zločin“ je čoraz hlasnejšia. Pozorovatelia varujú pred rasistickými stereotypmi a odporúčajú tento pojem zrušiť. Hlásenie o klanovej kriminalite sa často týka veľkých rodín arabského, tureckého alebo kurdského pôvodu, čo vedie k masívnej stigmatizácii postihnutých. Spolkový úrad kriminálnej polície (BKA) opisuje klanovú kriminalitu ako kriminálne správanie členov klanu, v ktorom sú ich vlastné normy nadradené nemeckému právnemu systému. Federálna situačná správa o „organizovanom zločine“ je zdokumentovaný aktuálny vývoj a prípadne aj ich medzinárodný rozmer.

Ďalším problémom je takzvaný zoznam „klanových markerov“ v Dolnom Sasku, ktorý môže viesť k svojvoľnému prideleniu. Kritici žiadajú zrušenie tohto prístupu, pretože vedie k systematickej diskriminácii. Polícia teraz tiež uznala, že pojem klanový zločin musí byť spochybnený, aj keď štátna vláda opakovane zdôrazňuje, že bezpečnostnú situáciu berie vážne. Minister vnútra Reul sa domnieva, že razie v rámci politiky nulovej tolerancie by mali zvýšiť pocit bezpečia občanov, a to aj napriek poklesu nepokojov zo 179 v roku 2018 na 37 v roku 2022.

V súhrne možno povedať, že debata o klanovej kriminalite v Nemecku je zložitá. Zatiaľ čo úrady dôsledne zasahujú proti tejto forme zločinu, otázka označovania a súvisiacich sociálnych dôsledkov zostáva otvorená. Objektívna diskusia o možných alternatívach k bežným pojmom by mohla pomôcť znížiť predsudky a zlepšiť bezpečnostnú situáciu.