Boj o zdroje: Výdavky na zbrojenie ohrozujú náš rast prosperity!

Boj o zdroje: Výdavky na zbrojenie ohrozujú náš rast prosperity!

Na tretej odborovej konferencii za mier v Salzgitteri Dierk Hirschel, hlavný ekonóm Verdiho, jasne povedal, že zvyšovanie vojenských výdavkov neprináša želaný efekt ekonomického rastu. Podľa Hirschela sú vojenské výdavky jednoducho „mŕtvym kapitálom“ a nie produktívnymi investíciami, ktoré sú prospešné pre spoločnosť. Napríklad, zatiaľ čo rozširovanie infraštruktúry, ako je výstavba ciest a centrá dennej starostlivosti, generuje príjmy v budúcnosti, vojenské výdavky odvádzajú cenné zdroje z produktívnych oblastí, ako sú kvalifikovaní pracovníci a kapitál. To má nielen dopad na ekonomiku, ale podporuje aj sociálne boje o distribúciu, najmä v sektore sociálneho štátu, kde tlak na financovanie neustále rastie. Téma, ktorá je obzvlášť výbušná, najmä keď si uvedomíte, že súčasný federálny rozpočet je 470 miliárd eur a potreby financovania sociálneho štátu sú čoraz dôležitejšie.

Ďalším Hirschelovým ústredným záujmom bolo kriticky posúdiť argumenty, ktoré sa často uvádzajú v prospech vyšších výdavkov na obranu. Mnohí hovoria o potrebe chrániť obranné schopnosti. Ingar Solty, poradca pre mierovú a bezpečnostnú politiku v Nadácii Rosy Luxemburgovej, však protirečil všeobecne rozšírenému predpokladu, že existuje hrozba ruského útoku na krajiny NATO. Tento strach označil za neopodstatnený a poukázal na to, že Rusko nemá záujem prevziať NATO.

Vojenské výdavky na globálnej agende

Debata o zvyšovaní vojenských výdavkov sa zintenzívnila aj v Európe. Od ruského útoku na Ukrajinu v roku 2022 mnohé vlády v EÚ zvažovali zvýšenie svojich vojenských rozpočtov, aby odrážali situáciu narastajúcej hrozby. Podľa správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) globálne vojenské výdavky výrazne vzrástli do roku 2024. Cieľom bolo udržať výdavky krajín EÚ tesne pod cieľom NATO na úrovni 2 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

• Die Militärausgaben haben sich von 2005 bis 2024 betrachtet kontinuierlich gesteigert.
• Die Dringlichkeit, die Verteidigungsfähigkeit in Europa zu verlängern, ist seit dem Ukraine-Konflikt gestiegen.
• US-Präsident Donald Trump hatte im Rahmen einer Diskussion sogar anregt, die Ausgaben auf 5 Prozent des BIP zu erhöhen.

Správa z Kielu zdôrazňuje, že zvýšenie vojenských výdavkov z 2 na 3,5 percenta HDP by mohlo vytvoriť súkromnú ekonomickú aktivitu v podobnej výške až 300 miliárd eur ročne. To znamená, že zvýšenie vojenských výdavkov o 1 percento HDP by mohlo z dlhodobého hľadiska zvýšiť produktivitu súkromného sektora o 0,25 percentuálneho bodu. Nie je to však také jednoduché, keďže Ethan Ilzetzki z London School of Economics varuje pred rizikami, ktoré by vyššie výdavky na obranu mohli priniesť súkromnej spotrebe, najmä ak je financovaná z vyšších daní.

Stručne povedané, jedna vec je istá: Zatiaľ čo politická diskusia o výdavkoch na obranu je naďalej horúca, nemali by sme zabúdať na finančný rámec a jeho sociálny dosah. Investície do vzdelávania, infraštruktúry a sociálneho zabezpečenia by preto nemali zostať pozadu, najmä v čase, keď spoločnosť čoraz viac pociťuje tlak na financovanie sociálneho štátu. Výzva pre tvorcov rozhodnutí je jasná: udržateľný prístup k bezpečnosti občanov nemožno sprostredkovať len prostredníctvom výdavkov na obranu.