Francúzsko uznáva Palestínu: tlak na Izrael rastie!
Francúzsko a ďalšie krajiny plánujú uznať Palestínu, keďže vojna v Gaze pokračuje. Prečítajte si viac o aktuálnom vývoji.

Francúzsko uznáva Palestínu: tlak na Izrael rastie!
Takmer dva roky po začiatku vojny v Gaze medzi Izraelom a Hamasom nastáva nový politický obrat. Niekoľko západných štátov na čele s Francúzskom plánuje uznať palestínsky štát. Tento vzrušujúci vývoj sa zhoduje s blížiacou sa všeobecnou diskusiou OSN v New Yorku okresné noviny Wesermarsch nahlásené. Predpokladom uznania je podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona prepustenie rukojemníkov v Gaze.
Približne 75 % členských štátov OSN už uznáva štát Palestína. S uznaním zo strany Francúzska, ako aj Veľkej Británie a Kanady, ktoré sa nedávno stali prvými štátmi G7, ktoré urobili tento krok, by čoskoro mohli nasledovať Belgicko, Nový Zéland, Luxembursko a San Maríno. Znamenalo by to, že štyria z piatich stálych členov BR OSN – Rusko, Veľká Británia, Čína a Francúzsko – by uznali Palestínu, zatiaľ čo USA a Nemecko, ktoré sú tiež proti uznaniu, by boli vynechané.
Valné zhromaždenie OSN a konflikt na Blízkom východe
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov ako rozhodujúci krok prijalo takzvanú „Newyorskú deklaráciu“ so 142 hlasmi za. To predstavuje ďalší dôležitý krok smerom k riešeniu v podobe dvoch štátov ZDF dnes nahlásené. Noviny vyzývajú Hamas, aby sa vzdal kontroly nad pásmom Gazy a podporil odovzdanie zbraní Palestínskej samospráve na Západnom brehu. Vzhľadom na intenzívne boje a obrovské ľudské utrpenie v pásme Gazy sa diskutuje aj o medzinárodnej stabilizačnej misii na zabezpečenie prímeria.
Vojna, ktorá sa začala ničivým útokom Hamasu na Izrael 7. októbra 2023 a vyžiadala si približne 1200 obetí, viedla k dramatickému nárastu humanitárnej potreby v pásme Gazy, kde podľa odhadov prišlo o život viac ako 65 000 Palestínčanov. Izraelské útoky na civilistov a pokračujúce boje boli ostro kritizované na medzinárodnej úrovni.
Reakcie na vývoj
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ostro odmieta uznanie palestínskeho štátu a považuje ho za odmenu za teror. Podobné obavy vyjadril aj prezident Izchak Herzog, ktorý zdôraznil, že tieto kroky neprispejú k prepusteniu rukojemníkov. Ultrapravicoví politici v Izraeli dokonca volajú po anexii Západného brehu ako reakcii na medzinárodné hnutia.
Napriek týmto výzvam zostáva palestínsky prezident Mahmúd Abbás optimistom a blížiace sa uznanie označuje za dôležitý krok k mieru. Cieľom zostáva vytvorenie nezávislého štátu Palestína, ktorý môže pokojne existovať popri Izraeli. V tejto súvislosti narastá napätie a rokovania sa zdajú zložitejšie ako kedykoľvek predtým.
V tejto napätej situácii sa vojna v pásme Gazy ani zďaleka neskončila, napriek prebiehajúcim medzinárodným výzvam o pomoc a mier. Situácia je naďalej neistá a vyžaduje si okamžitú pozornosť medzinárodného spoločenstva.
Konflikt na Blízkom východe je a zostáva témou budúcnosti, ktorá sa týka nielen zainteresovaných, ale celého sveta. Cesta k udržateľnému riešeniu je skalnatá, lemujú ju tiene minulých skúseností s násilím a súčasných potrieb, ako sa to snažia objasniť hlasy krajín a Palestínčanov, ktoré vyzývajú na ukončenie bojov a začiatok skutočného dialógu.