Ženský festival v Leverkusene: Silný znak pre Jin, Jiyan, Azadî

Ženský festival v Leverkusene: Silný znak pre Jin, Jiyan, Azadî

Minulú sobotu sa v Leverkusene konal 19. ročník Zîlanského ženského festivalu, podujatie, ktoré slúžilo ako silná oslava kurdských žien a ich identity. Pod heslom „Obrana žien – S Jin, Jiyan, Azadî“ bol zostavený pôsobivý program, ktorý spojil ženy z Nemecka, Belgicka a Holandska a ponúkol priestor pre zanedbávané témy odporu a sebaurčenia. Festival oceňuje najmä ženy z kurdského hnutia za oslobodenie, ktoré padli v boji za slobodu a rovnosť.

Podujatie ponúklo pestrý program od hudby cez politické prejavy až po aktivity pre deti. Meryem Rojhilat, hovorkyňa Spoločenstva slobodných žien východného Kurdistanu (KJAR), vo svojom prejave upozornila na napätie medzi Iránom a Izraelom a vyzvala na odmietnutie geopolitických blokov. Obzvlášť silná bola politická teória Abdullaha Öcalana, ktorú mnohé ženy v regióne vnímajú ako perspektívu mieru a sebaurčenia.

Pohľad na protesty v Iráne

Pozadie festivalu je neodmysliteľne späté s aktuálnymi protestmi v Iráne, ktoré sú namierené proti prísnemu dress codu a systematickému útlaku zo strany režimu mulláhov. Slogan „Jin, Jiyan, Azadî“, čo znamená „ženy, život, sloboda“, sa stal ústredným sloganom demonštrantov. Protesty nie sú len výkrikom proti diskriminácii iránskej kurdskej menšiny, ale aj širšou požiadavkou slobody a ľudských práv.

Mimoriadne tragickým symbolom tohto hnutia je prípad Mahsa Aminiho, ktorý ako mnohí iní trpel pod brutálnym režimom. Na jej pohrebe si kurdské ženy zložili šatky a skandovali heslá, ktoré poukazujú na dynamiku protestov na iránskom území. V týchto turbulentných časoch sú kurdské ženy obzvlášť aktívne v prvej línii, bojujú za svoje práva a proti útlaku.

Kultúrna identita a odpor

Festival tiež poskytol platformu pre kultúrne aktivity, ktoré stelesňovali ducha odporu. Živú atmosféru vytvorili vystúpenia hudobníkov ako Berfin Mamedova, Sosin a ďalší. Folklórne vystúpenia skupiny Govend a tradičných spevákov Dengbêj prispeli k zachovaniu a propagácii kurdskej kultúry. Zviditeľnilo sa prepojenie kultúry a identity, čo pre mnohých predstavuje aj formu odporu.

Detský program „Zarok Ma“ propagoval aj kurdský jazyk a kultúru prostredníctvom interaktívnych aktivít, aby sa mladšia generácia dostala do kontaktu s týmito dôležitými témami. Organizátori dospeli k pozitívnemu záveru a zdôraznili, aké dôležité je nielen zažiť ducha „Jin, Jiyan, Azadî“, ale preniesť ho aj do každodenného života.

Príhovor Safie Mansurovej, ktorá zastupovala Iniciatívu za oslobodenie Baluchi, a pozdrav alawitských žien zo Sýrie zdôraznili potrebu podporovať cezhraničnú solidaritu v bojoch za slobodu. Na konci festivalu hudobné vystúpenia, ktoré sa venovali odboju, právam žien a kultúrnej identite, poskytli emotívny záver a umožnili účastníkom vrátiť sa do každodenného života s novým odhodlaním.

19. ročník Zîlanského ženského festivalu vyslal nielen silný signál za práva žien, ale postavil aj most medzi kultúrou, identitou a neúnavným bojom proti diskriminácii.