Prečo niektorí ľudia nikdy nemajú sex? Výskumníci odhaľujú šokujúce dôvody!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Výskumný tím skúma dôvody celoživotnej bezpohlavnosti na základe údajov od viac ako 400 000 Britov.

Ein Forschungsteam untersucht Gründe für lebenslange Sexlosigkeit, basierend auf Daten von über 400.000 Briten.
Výskumný tím skúma dôvody celoživotnej bezpohlavnosti na základe údajov od viac ako 400 000 Britov.

Prečo niektorí ľudia nikdy nemajú sex? Výskumníci odhaľujú šokujúce dôvody!

V komplexnej štúdii medzinárodný výskumný tím, ktorý zahŕňal Inštitút Maxa Plancka pre empirickú estetiku (MPIEA) vo Frankfurte nad Mohanom, zistil, prečo niektorí ľudia nikdy nemali sexuálne skúsenosti v dospelosti. Najväčšia štúdia celoživotného panenstva bola nedávno publikovaná v časopise PNAS a analyzovala údaje od viac ako 400 000 Britov vo veku 39 až 73 rokov. Prekvapivo asi 1 % respondentov uviedlo, že nikdy nemali sex. Dôvody tohto nedostatku sexu sú zložité a zjavne závisia od psychologických, sociálnych a genetických faktorov, ako uvádza Radiowuppertal.

Čo to však znamená pre postihnutých ľudí? Spoluautorka štúdie Laura Wesseldijk zdôrazňuje, že nedostatok romantických a sexuálnych vzťahov je často spojený s osamelosťou, úzkosťou, depresívnymi pocitmi a všeobecným poklesom pohody. Toto zistenie sa odráža aj v skúsenostiach ľudí v podobných situáciách. Ľudia, ktorí nikdy neboli sexuálne aktívni, sú často vzdelanejší, ale tiež sa často cítia osamelí, nervóznejší a nešťastnejší.

Vplyv na bezpohlavnosť

Vedci zistili, že bezpohlavnosť je bežnejšia v regiónoch s väčšou príjmovou nerovnosťou. Muži bez sexuálnych skúseností boli tiež často fyzicky slabší a žili v oblastiach s menším počtom žien. Je zaujímavé, že vedci dokázali geneticky vysvetliť asi 15 % rozdielov v celoživotnej bezpohlavnosti. Tieto genetické faktory sú spojené s inteligenciou, vzdelaním a dokonca aj neurovývojovými poruchami, ako je autizmus, ako dodáva Medlabportal.

Výsledky ukazujú, že skupina bezpohlavných ľudí v mladosti menej často konzumovala alkohol a drogy a častejšie nosila okuliare. Tieto charakteristiky by mohli naznačovať celkový sociálne stiahnutý životný štýl, ktorý sťažuje postihnutým nájsť si partnera. Výskum tiež nerozlišoval medzi dobrovoľným a nedobrovoľným panenstvom, čo vyvoláva ďalšie otázky.

Osamelosť ako zdravotné riziko

Osamelosť je čoraz viac uznávaná ako významné zdravotné riziko. Osamelosť môže viesť k rôznym zdravotným problémom vrátane depresie, sociálnej fóbie a dokonca aj kardiovaskulárnych ochorení, uvádza sa v prehľadovej práci, ktorá sumarizuje účinky osamelosti na fyzické a duševné zdravie. Osamelosť je tiež považovaná za rizikový faktor pre samovraždu. Mnohé štúdie ukazujú, že približne 42 % dospelých sa aspoň nejaký čas cíti osamelo, čo je obzvlášť alarmujúce v kontexte sexuálnej nečinnosti, ako uvádza PMC.

Preto je potreba zásahov na zníženie osamelosti ešte naliehavejšia. Tieto zistenia by mohli byť dôležité nielen pre kvalitu života postihnutých, ale aj pre celú spoločnosť. Ukazuje sa, že problematika bezpohlavnosti je úzko spätá s dôležitými otázkami o sociálnych vzťahoch a duševnom zdraví.