Opitý výtržník terorizuje ulice Koblenz – 2,51 promile!

Opitý výtržník terorizuje ulice Koblenz – 2,51 promile!

V pondelok popoludní 16. júna 2025 spôsobil rozruch na Viktoriastrasse v Koblenzi 24-ročný muž. Okolo 16:50 hod. začal výtržnosti cez ulicu, kopal a udieral päsťami do zaparkovaných vozidiel. Aby situáciu zastavil, ľahol si aj pred čakajúce autá na červenú. Tieto chaotické scény spôsobili, že mužova už aj tak podráždená nálada prepukla: dokonca verbálne a fyzicky napadol chodcov v oblasti Altlöhrtor, ako uvádza blick-aktuell.de.

Šťastím v tomto nešťastí bolo, že sa nablízku náhodou nachádzali dvaja policajti v civile. Dokázali rýchlo zasiahnuť, keď výtržník, pochopiteľne, na policajtov zareagoval agresívne a musel ich nanútiť do hliadkového auta. Dychová skúška na alkohol ukázala pôsobivých 2,51 promile – hodnota, ktorá vysvetľuje, prečo úplne stratil kontrolu nad svojím správaním.

Zamerajte sa na poruchy osobnosti

Nadmerná agresivita a impulzívne správanie, ako sme pozorovali pri tomto incidente, sú často znakmi hlbších psychických problémov. Podľa [neurologen-und-psychiater-im-netz.org](https://www.neurologen-und-psychiater-im-netz.org/neurologie/ratgeber-archiv/artikel/uebersteigerte-aggressionen-und-abstumpfte-gefuehle-koennen-auf-persoenlichkeits takéto poruchy osobnosti/protispoločenské poruchy osobnosti (ASPD). Ľudia s touto poruchou často zažívajú sociálne problémy v dôsledku neuváženého a násilného správania a často prejavujú málo empatie voči ostatným.

Odborníci ako profesor Wolfgang Gaebel z DGPNN označujú postihnutých za nepredvídateľných a ťažko zvládnuteľných, pretože im chýba potrebná ľútosť či súcit. Sociálne problémy sa často považujú za normálne, čo ešte viac sťažuje zmenu správania. Cesta k terapii je náročná, pretože motivácia postihnutých je často hodnotená ako nízka, ako je zdôraznené v správach.

Terapeutické prístupy a ich výzvy

The psycharchives.org poukazuje na to, že ľudia postihnutí antisociálnymi charakteristikami majú narušené chápanie motívov iných. V dôsledku toho často nesprávne interpretujú emócie a zámery iných ľudí. Obzvlášť znepokojujúcim aspektom je, že títo ľudia často nepociťujú žiadnu psychickú bolesť vo vzťahu k citlivosti iných, a preto považujú násilie za účinný prostriedok.

Liečba takýchto porúch si vyžaduje nielen psychoterapiu, ale aj dôverný vzťah medzi terapeutom a pacientom. Hry na hranie rolí môžu byť užitočné pri analýze konfliktov a ich riešení. Zásadná zmena osobnosti však často nie je možná a lieky môžu psychoterapiu len podporiť. Takéto správanie vykazuje približne 3 % mužskej populácie, zatiaľ čo podľa odhadov postihuje 1 % žien.

Incident v Koblenzi vrhá jasné svetlo na výzvy, ktorým čelia postihnutí aj spoločnosť. Mentalizácia, teda pochopenie emocionálnych stavov druhých, zostáva hlavnou prekážkou, ktorú je potrebné prekonať pre mnohých s antisociálnymi poruchami.