Feministická utópia: Kráľovné na Schillerových dňoch v Dortmunde!

Feministická utópia: Kráľovné na Schillerových dňoch v Dortmunde!

V rámci tohtoročných Schillerových dní v Dortmunde vyvoláva rozruch inscenácia „Kráľovné“. Režisérka Marie Senf vo svojom podaní predstavuje klasické postavy zo Schillerovej „Márie Stuartovej“ v úplne novom svetle. Namiesto očakávaného happyendu inscenácia divákov zavedie do sveta, ktorý spája mýtické a futuristické prvky. Na začiatku predstavenia vystupujú Alžbeta I. a Mária Stuartová z nadrozmernej plastiky lona, ​​čo už signalizuje jasnú výpoveď o feministickej perspektíve diela. Spochybňuje sa patriarchálny rodový poriadok, ktorý bol v Schillerovom origináli silný. Ako uvádza Rheinpfalz, táto inscenácia nie je len adaptáciou, ale aj kritickou revíziou konzervatívnych rodových teórií, ktoré autorka propagovala v 18. storočí, a predstavuje tak most k feministickému literárnemu výskumu.

Ale o čom sú tie feministické revízie? Pohľad do literatúry ukazuje, že historické adaptácie „Márie Stuartovej“, ako napríklad „Alžbeta“ Charlotte Birch-Pfeiffer a „Mária Stuartová v Škótsku“ Marie von Ebner-Eschenbachovej, už stavajú ženský pohľad do centra pozornosti. Tieto diela rozvinuli nielen potenciál feministickej úvahy, ale podnietili aj diskusiu o kanonizácii ženskej literatúry. Týmito aspektmi sa podrobne zaoberá literárny výskum, napríklad Barbara Becker-Cantarino. Zameranie na rodové roly a kritické skúmanie štruktúr mužskej dominancie sú ústrednými témami jej tvorby.

Zrkadlo rodových rolí

Feministická perspektíva, ktorá je obzvlášť jasná v „Queens“, je výsledkom rokov debát o rodovej identite a emancipácii žien. Becker-Cantarino vo svojich analýzach kritizuje tradične mužskú literárnu vedu, ktorá často znehodnocuje ženy a ich diela. Ústredným bodom diskusie o rodovej rovnosti v literatúre zostáva kontrola mužských spisovateľov nad ženskou literárnou produkciou, ktorú opisuje ako „rodovú cenzúru“.

Zobrazovanie žien ako idealizovaných alebo démonizovaných postáv v stredoveku pomohlo posilniť stereotypné rodové roly. Becker-Cantarino na príklade opisuje, ako sa obraz žien postupne menil spoločenskými zmenami v 18. a 19. storočí. Ženská tvorba literatúry viedla k diferencovanejšiemu obrazu žien a spochybňovala vtedajšie patriarchálne štruktúry.

Odchod do nových dimenzií divadelného umenia

Spojenie súčasného divadla a hĺbkovej literárnej analýzy prináša na festival svieži vzduch a pozýva divákov k zamysleniu. Predstavenie „Kráľovné“ sa stáva pôsobivým príkladom toho, že inscenácie možno využiť aj ako platformu pre spoločenské diskusie – v duchu Schillerových nadčasových tém.