Umenie v tieni vojny: Mannheimský umelec hlási z Teheránu

Umenie v tieni vojny: Mannheimský umelec hlási z Teheránu

V čase, keď titulky dominujú konflikty a strach, priťahujú pozornosť príbehy nádeje a odporu. Mehrdad Zaeri, kreatívna myseľ z Mannheimu, je v úzkom kontakte so situáciou v Iráne, kde je situácia zoči-voči izraelskému útoku napätá. Jeho kamarátka Shirani, ktorá žije v teheránskej výškovej štvrti Ekbatan, v e-mailoch opisuje desivé okolnosti, za ktorých musí ona a jej okolie trpieť. Rozpráva o tiesnivej horúčave, neustálom strachu a výbuchoch, ktorých zvuk sa hodí na nočnú moru. Žena, ktorá pracuje ako scenáristka a novinárka, reflektuje aj svoje nútené odlúčenie od svojho náboženského rodičovského domu a naliehavý záujem o svojich priateľov a rodinu.

"Je to neznesiteľné," napísala v liste zo 14. júna. V tej istej správe opisuje, ako ona a jej priateľ S. ležia v noci bez strachu a počujú nárazy. Hoci ju rodičia nabádajú, aby utiekla na sever, Shirani nechce opustiť milovaný Teherán, aj keď si to jej situácia vyžaduje. Plánuje si zbaliť veci, keď okolo nej narastie tlak a strach. Dva dni po prvom liste si vzala na pomoc mačku kamarátky, ktorá odchádzala z mesta. „Spoločný život v časoch krízy je náročný,“ hovorí Shirani, keď sa snaží nájsť vnútorný pokoj a zároveň zvládať chaos okolo seba. Mehrdad Zaeri potvrdzuje tieto pocity a poukazuje na to, že mnohí Iránci majú ambivalentné vnímanie: nádej na útoky proti režimu, spojená so smrteľným strachom z možných následkov. Podľa [SWR] je iránsky ľud chytený medzi dvoma frontami: buď bojujú proti utláčateľským mocnostiam svojej krajiny, alebo sa snažia uniknúť hrôze.

Literárne hlasy z Iránu

Čo sa deje v literatúre? Túto otázku si položil Gerrit Wustmann, uznávaný básnik a odborník na súčasnú iránsku literatúru. Podotýka, že dopyt médií po literárnych dielach súvisiacich s politickým dianím sa zvyšuje. Napriek prekážkam cenzúry a politického tlaku existuje prosperujúca kreatívna scéna, najmä pre ženy. Wustmann navrhuje objaviť časopis „tam – čítankový cyklus pre súčasnú perzskú literatúru“, ktorý predstavuje pôsobivé príbehy, ktoré majú často kafkovský alebo surreálny charakter. Prekvapivo viac ako 90 percent prihlásených diel pochádzalo od ženských autoriek, čo dokazuje silný ženský hlas v iránskej literatúre.

V tejto súvislosti nemožno nespomenúť dielo Mehrnouscha Zaeri-Esfahaniho. Jej autobiografické príbehy odrážajú prah bolesti diaspóry a zároveň stavajú most do vlasti. Jej kniha „33 Arches and a Teahouse“ sa zaoberá pocitom cestovania a neustálym hľadaním štruktúr, ktoré vytvárajú identitu. V románe, ktorý končí strašidelnou vetou: „Som pútnička z Isfahánu a mojou púťou bolo nájsť slobodu a mier,“ spája svoj vlastný príbeh s kolektívnym osudom mnohých Iráncov. Stalo sa tak nielen pre traumu z kultúrnej revolúcie za vlády ajatolláha Chomejního, ale aj pre utečenecké skúsenosti jej rodiny v 80. rokoch. Jej tvorba je aj o neustálych otázkach slobody a vnútorného pokoja, ktoré sú dôležité nielen pre ňu, ale aj pre mnohých jej krajanov, ako to živo dokazujú reportáže [HSE] a [Deutschlandfunk Kultur].

Spisovateľské čítanie na Pedagogickej univerzite v Heidelbergu 7. júla o 18:30 s voľným vstupom sľubuje nielen literárnu inšpiráciu, ale aj hlbší náhľad do zložitých vrstiev iránskej identity.