Dôchodok v ohrození? Zelení volajú občiansku radu na nové riešenia!
Ricarda Langová vyzýva na zvolanie občianskeho zhromaždenia o dôchodkovej reforme v Nemecku s cieľom posilniť účasť občanov a podporiť politickú dôveru.

Dôchodok v ohrození? Zelení volajú občiansku radu na nové riešenia!
Politička zelených Ricarda Langová v debate o budúcnosti dôchodkového poistenia žiada zavedenie občianskej rady. Zdôrazňuje, že možnosť občianskej participácie v Nemecku je na spolkovej úrovni veľmi obmedzená. Podľa Langa najmä mladšia generácia stráca dôveru v existujúci dôchodkový systém, zatiaľ čo generácia „boomerov“, ktorá sa narodila medzi koncom 50. a koncom 60. rokov, dnes odchádza do dôchodku. Empirické štúdie ukazujú, že 82 percent Nemcov má dojem, že nie sú politicky vypočutí. Lang presadzuje, aby občania spoločne diskutovali o systémoch sociálneho zabezpečenia, a poukazuje na nadmerné požiadavky, ktoré na nich kladú príspevky na sociálne zabezpečenie. Zhromaždenie občanov by mohlo vypracovať cenné odporúčania pre činnosť, ktoré by potom mohli byť predložené Bundestagu.
Ako však takéto občianske zhromaždenie funguje? Podľa informácií z denné správy Tú tvorí 160 náhodne vybraných ľudí vo veku 16 a viac rokov, ktorí sú naliehavo potrební, aby odrážali názory a rôznorodosť spoločnosti. Táto forma občianskej participácie má v Nemecku dlhú tradíciu. Od roku 1972 sa uskutočnilo celkovo 298 konaní, do ktorých bolo zapojených približne 35 500 osôb. Cieľom je reflektovať spoločnosť prostredníctvom reprezentatívnych skupín. Činnosť občianskych rád však doteraz nebola centrálne zaznamenávaná, čo sa teraz má zmeniť.
Účasť občanov a priama demokracia
Dôležitosť väčšej účasti občanov podčiarkujú aj výsledky prieskumu iniciatívy „Viac spoločného“. To ukazuje, že väčšina Nemcov je nespokojná so stavom demokracie. Podľa občianska rada 70,3 percenta opýtaných súhlasí s tým, že na posilnenie dôvery v demokraciu je pre občanov potrebných viac príležitostí na účasť. Viac ako 64 percent podporuje zavedenie občianskych rád na vypracovanie navrhovaných riešení. Spojenie náhodne vyžrebovaných občianskych zhromaždení a celoštátnych referend hodnotím mimoriadne pozitívne.
Účasť občanov môže nielen riešiť problémy, ale aj posilniť politický záujem a dôveru v demokraciu. Lang vehementne presadzuje, aby sa takéto postupy stali záväznými, aby sa predišlo fiktívnej účasti. Poukazuje na to, že 160 poslancov na poslednom stretnutí občanov predložilo predsedovi Bundestagu Schäublemu konkrétne požiadavky, ktoré by mali umožniť serióznu diskusiu o problémoch.
Občianske rady ako priekopníci zmien
V posledných rokoch sa čoraz viac dostávajú do centra pozornosti občianske zhromaždenia. V rokoch 2010 až 2019 sa konalo v priemere šesť občianskych zhromaždení ročne, pričom v rokoch 2020 až 2023 ich bolo takmer 30 ročne. Tento vývoj ukazuje, že potreba a záujem o priamu demokraciu sa zvyšuje. Zhromaždenie občanov sa riadi štruktúrovaným procesom: počnúc definovaním tém a náhodným výberom účastníkov až po poradenstvo a vypracovanie odporúčaní pre činnosť. Takéto odporúčania by sa mohli čoskoro aplikovať aj na dôchodkovú politiku, aby sa do určitej miery preklenula priepasť medzi spoločnosťou a politikou.
Debata o občianskych radách a priamej demokracii je teda v plnom prúde. Politické rozhodovanie by sa prostredníctvom hlasov občanov dalo nielen sprehľadniť, ale aj spravodlivejšie. V konečnom dôsledku ide o to, aby aj ľudia, ktorých sa politické rozhodnutia dotýkajú, mali možnosť sa na nich aktívne podieľať.