Bitka o Amazonku: Domorodé národy sú skutočnými strážcami zeme!

Bitka o Amazonku: Domorodé národy sú skutočnými strážcami zeme!

V posledných rokoch sa do centra pozornosti dostala najmä výstava v Paríži, ktorá umožňuje počuť hlasy domorodých obyvateľov Amazónie. Výstava „Amazônia – Créations et futurs autochtones“ v Musée du Quai Branly Jacques Chirac predstavuje svetonázor, ktorý zdieľajú nielen domorodé komunity, ale odráža aj filozofiu juhoafrického Ubuntu: „Som, pretože vy ste. Existujem, pretože všetko existuje.“ Toto pokladá základ pre hlbšie skúmanie vzájomnej závislosti všetkých foriem života, ako ukazuje Le Temps.

Výzvy, ktorým títo ľudia čelia, sú však obrovské. Podľa správy Organizácie Spojených národov tvoria pôvodné obyvateľstvo len asi 6 percent svetovej populácie, no zachovávajú viac ako 80 percent zostávajúcej biodiverzity našej planéty. Je tragické, že dostávajú menej ako 1 percento medzinárodných finančných prostriedkov na boj proti klimatickým zmenám. Toto nerovnomerné rozdelenie je znásobené nedostatočným zastúpením a účasťou na kľúčových politických iniciatívach, ako sa uvádza v správe OSN. Hindou Oumarou Ibrahim, bývalý predseda orgánu OSN pre otázky domorodého obyvateľstva, zdôrazňuje, že tieto komunity nie sú len pasívnymi obeťami, ale aktívnymi strážcami dôležitého prírodného sveta.

Úloha domorodých komunít

Domorodé národy sú nielen kultúrne bohaté, ale sú tiež nevyhnutné pre zachovanie a obnovu biodiverzity. Ich tradičné znalosti o trvalo udržateľnom využívaní pôdy zohrávajú zásadnú úlohu. Štúdia ukazuje, že znalosti o rotačnej pastve a iných udržateľných postupoch udržiavajú početné ekosystémy zdravé a prosperujúce. Ale tieto pozitívne prístupy sú ohrozené tým, čo sa označuje ako „zelené zdieľanie zdrojov“. Týka sa to nielen získavania pôdy na sekvestráciu biouhľovodíkov a obnoviteľnej energie, ale aj ekoturizmu – ku všetkému často dochádza bez súhlasu dotknutých komunít. Viac ako 50 percent nerastov potrebných pre zelenú technológiu sa nachádza aj na pôvodných územiach, čím sa zvyšuje riziko vysídlenia a degradácie životného prostredia, ako vysvetľuje [CIDSE](https://www.cidse.org/fr/2024/09/12/protecting-human-rights-of-indigenous-peoples-and-local-communities-biodivers-loss-inteligence-to-halers

Dôsledky týchto drastických zmien sú obzvlášť hrozné pre ženy z domorodých komunít, ktoré často nesú hlavnú zodpovednosť za potravinovú bezpečnosť a zachovanie tradícií. Ich úloha ako uchovávateľov vedomostí a pilierov odolnosti je kľúčová pri rozvoji miestnych stratégií prispôsobenia sa zmene klímy.

požiadavky na politiku

Na ochranu práv pôvodného obyvateľstva sú potrebné zásadné kroky. Správa OSN odporúča vytvorenie finančných mechanizmov priamo do rúk domorodých komunít a uznanie ich systémov riadenia. Nie je to len otázka spravodlivosti, ale aj nevyhnutnosti pre zachovanie biodiverzity a tým aj prirodzeného základu života {Le Temps](https://www.letemps.ch/culture/au-musee-du-quai-branly-inventer-d-autres-recits-avec-les-peuples-autochtones-d-amazonie).

V čase, keď zmena klímy a strata biodiverzity patria medzi najnaliehavejšie globálne výzvy, musí byť vypočutý hlas pôvodných obyvateľov. Je dôležité všade podporovať dialóg a hľadať riešenia, ktoré zahŕňajú všetky zainteresované strany. Toto je jediný spôsob, ako čeliť hroziacej ekologickej katastrofe a vytvoriť spravodlivú spoločnú budúcnosť.