Čínsky prielom: Prvá kontajnerová cesta cez Arktídu do Európy!

Čínsky prielom: Prvá kontajnerová cesta cez Arktídu do Európy!

Vernisáž sa uskutočnila 22.9.2023Arktická expresná cesta Čína – Európaz Ningbo-Zhoushan do Felixstowe Furore. To spustilo prvú kontajnerovú cestu na svete cez Arktídu. Shipmag uvádza, že táto služba bola špeciálne navrhnutá pre cezhraničný elektronický obchod a tovar s vysokou cenou. Cestovný čas 18 dní je skutočným zlepšením, pretože je o osem dní kratší ako predchádzajúci rekord do nemeckého Wilhelmshavenu.

Nová trasa však so sebou prináša aj významnú ekologickú výhodu: emisie CO₂ klesnú približne o 50 percent v porovnaní s konvenčnými dopravnými trasami. Napriek tomu existujú obavy z toho, ako tranzit pozdĺž Severnej morskej cesty, ktorá je súčasťou Polárnej hodvábnej cesty, zvláda environmentálne problémy a nedostatočnú núdzovú podporu. Podľa Zhejiang Port Group je nové spojenie míľnikom pre medzinárodnú arktickú spoluprácu v globálnej logistike.

Ambície Číny v Arktíde

Angažovanosť Číny v Arktíde nie je novinkou. V roku 2016 vyjadril Peking svoju túžbu stať sa „polárnou veľmocou“ po tom, čo v roku 2013 získal štatút pozorovateľa na Arktickej rade. SWP dáva jasne najavo, že Čína teraz napĺňa svoje ambície v oblasti vedeckých aktivít a diplomatických aktivít v Arktíde. O tom, že Peking má dlhodobé plány, svedčí aj fakt, že Čína plánuje v roku 2024 ťažký ľadoborec.

Čo nám teda klimatická zmena priniesla? Rýchla zmena v arktickom regióne otvára nové príležitosti, ktoré Čína a Rusko agresívne využívajú. Od roku 2022 obe krajiny vykonávajú spoločné námorné hliadky v Severnom ľadovom oceáne a nedávno dokonca organizovali vojenské cvičenia pri Aljaške. Táto spolupráca prináša nielen príležitosti, ale aj otázky bezpečnostnej politiky, ktoré spôsobujú zvýšenú ostražitosť zo strany USA a Japonska.

Výhody a nevýhody Polárnej hodvábnej cesty

Názory na angažovanosť Číny v Arktíde sú rozdielne. Zatiaľ čo niektorí veria, že aktivity Číny ponúkajú iba strednodobý potenciál na zabezpečenie dlhodobého úspechu, výskum RAND ukazuje, že nie všetky čínske projekty si zaslúžia rovnakú úroveň pozornosti. V skutočnosti sa ukazuje, že hoci Čína má záujmy, v súčasnosti nie je ochotná považovať Arktídu za strategickú prioritu. Mohlo by sa to ukázať ako inteligentná taktika na minimalizáciu geopolitického napätia.

Napriek zmiešaným prístupom je jasné, že Čína v posledných rokoch zvýšila svoju diplomatickú prítomnosť v arktických krajinách, čo zvýraznilo jej najväčšie veľvyslanectvo v Reykjavíku. Medzinárodná reakcia na polárnu hodvábnu cestu je primárne formovaná meniacou sa dynamikou v Arktíde – kde je táto trasa zakotvená v rýchlo sa meniacej ekonomickej a politickej klíme.

Na záver treba poznamenať, že otvorenie Arktídy otvára nové perspektívy. To, ako sa situácia vyvinie, zostáva vzrušujúce. Jedna vec je však istá: angažovanosť Číny v Arktíde sa nezaobíde bez reakcie na medzinárodnej úrovni a všetky oči sa budú upierať na to, ako sa tieto vzťahy budú formovať v budúcnosti.