Jeleň v Dithmarschene: Takto si Šlezvicko-Holštajnsko chráni svoje lesy!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Zistite, ako chce Šlezvicko-Holštajnsko kontrolovať šírenie jeleňa lesného v Dithmarschene. Aktuálny vývoj a opatrenia.

Erfahren Sie, wie Schleswig-Holstein die Verbreitung von Rotwild in Dithmarschen kontrollieren will. Aktuelle Entwicklungen und Maßnahmen.
Zistite, ako chce Šlezvicko-Holštajnsko kontrolovať šírenie jeleňa lesného v Dithmarschene. Aktuálny vývoj a opatrenia.

Jeleň v Dithmarschene: Takto si Šlezvicko-Holštajnsko chráni svoje lesy!

V čase, keď sú technologické inovácie a digitalizácia na vzostupe, mnohé organizácie čelia alarmujúcemu vývoju v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Nedávne správy ukazujú, že počet verejne oznámených kompromitácií údajov sa v roku 2023 zvýšil o 78 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, čo zdôrazňuje, že ochrana informačných aktív je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Priemerné náklady na porušenie ochrany údajov sú teraz 4,45 milióna USD, čo predstavuje nárast o 15,3 % od roku 2020. Podľa Secureframe organizácie strávia v priemere 204 dní identifikáciou narušenia údajov a ďalších 73 dní na jeho potlačenie.

Znepokojujúcim trendom je výrazný nárast kybernetických útokov uskutočnených pomocou ukradnutých poverení, ktorý sa v roku 2023 zvýšil o 71 %. Tiež sa zistilo, že 74 % všetkých porušení bezpečnosti zahŕňa ľudský prvok. To ukazuje, že organizácie sa musia spoliehať nielen na technologické riešenia, ale aj školiť svojich zamestnancov, aby ich zahrnuli do bezpečnostných stratégií. Štúdia Statista sa zameriava na dôležitosť zapojenia zamestnancov do bezpečnostných systémov s cieľom vyhnúť sa nadmerným požiadavkám a zároveň zvýšiť povedomie o rizikách.

Úloha zamestnancov v kybernetickej bezpečnosti

Nedávny prieskum medzi zamestnancami ukazuje jasnú túžbu po väčšej podpore v profesionálnom aj súkromnom kontexte, pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť a riadenie rizík. Teraz zverejnená správa ponúka komplexný prehľad o nebezpečenstvách a výzvach, ktoré číhajú v digitálnom svete. V troch kapitolách – Svet, ekonomika a my – sa skúmajú rôzne aspekty kybernetickej bezpečnosti a analyzujú sa interakcie.

Ústredným aspektom správy je téma odolnosti digitálnych infraštruktúr. Čím je organizácia robustnejšia, tým lepšie dokáže reagovať na hrozby. Nemalo by sa podceňovať, že 98 % spoločností má v súčasnosti aspoň jednu tretiu stranu s únikom údajov, čo podčiarkuje zložitosť problému. Statista cituje, že 61 % organizácií používa bezpečnostnú AI a automatizáciu – opatrenie, ktoré sa zameriava nielen na efektivitu, ale aj na zvýšenie bezpečnosti.

Čo dokážu firmy

Aby organizácie úspešne zvládli výzvy kybernetickej bezpečnosti, musia zvýšiť svoje rozpočty na bezpečnosť IT. To sa odráža aj vo výsledkoch Secureframe, podľa ktorých 51 % spoločností zvýšilo svoje výdavky po úniku údajov. Predovšetkým 57 % organizácií uvádza, že porušenie údajov vedie k vyšším cenám za ich obchodné ponuky.

Od podnikov sa vyžaduje, aby do svojich bezpečnostných stratégií integrovali technologické aj ľudské faktory. V klíme, kde kybernetické útoky pribúdajú, budú spoločnosti, ktoré si zachovávajú ten správny talent na bezpečnosť, určite vo výhode. Z toho je zrejmé, že kybernetická bezpečnosť nie je len technickou, ale aj kultúrnou výzvou.

V budúcnosti musia spoločnosti zabezpečiť, aby ich bezpečnostné opatrenia boli nielen reaktívne, ale aj proaktívne. Otázkou teda zostáva: Sú organizácie pripravené na digitálnu budúcnosť? Stále je tu čo robiť!